Ľudia, ktorí veria dezinformáciám o vojne na Ukrajine, si nevedia ani len predstaviť, čo zažívajú Ukrajinci. Myslí si to absolvent katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave z Ukrajiny Ihor.
Na Slovensko prišiel pred siedmimi rokmi z Mykolajiva. Rusi v jeho rodnom meste ostreľovali aj strednú školu, ktorú navštevoval. „Ľudia tam už vyše roka žijú bez pitnej vody tečúcej z kohútika,“ priblížil.
V súvislosti s výmenou vládnej garnitúry na Slovensku sa neobáva až tak zrušenia vojenskej pomoci Ukrajine. „Najviac by som nechcel, aby nová vláda úplne zrušila humanitárnu pomoc pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny,“ uviedol v rozhovore pre portál Správy RTVS.
Odkiaľ pochádzaš a aké máš spomienky na svoje rodné mesto pred vojnou?
Som z Mykolajiva. Je to južná časť Ukrajiny, pár kilometrov od Čierneho mora, blízko máme Odesu. Je to pekné južné mesto. A najmä teraz, keď som ďaleko a je vojna, mám na Mykolajiv len tie najlepšie spomienky.
Najradšej som mal centrálnu ulicu mesta, ktorú by som prirovnal k bratislavskému Starému mestu. Sú tam bary, obchody, kaviarne.
Zmenilo sa toto tvoje obľúbené miesto počas vojny? Ako teraz vyzerá život v Mykolajive?
Na moju obľúbenú časť mesta Rusi, našťastie, veľmi veľa nestrieľali. Len viaceré podniky pozatvárali. Samozrejme, je veľa poškodených budov. Bombardovali aj náš krajský úrad, polovica budovy je zrútená. Rusi ostreľovali aj moju strednú školu. V podstate všade to pokazili, celé mestá – Kyjev, Odesa, Mykolajiv, Ľvov, Charkov, všetko.
Navyše, od marca či apríla minulého roku ľuďom v Mykolajive z kohútikov netečie pitná voda. Tá, ktorá tečie, nie je pitná. Je špinavá a sú v nej rôzne chrobáky. Nedá sa tam dokonca ani poriadne sprchovať. Je to ťažká situácia, najmä pre dôchodcov, ktorí zostali sami.
Zostalo ich tam podľa teba veľa?
Podľa mňa áno. Aj moja stará mama tam zostala sama.
Kedy si bol naposledy na Ukrajine?
Bol som tam ešte pred vojnou. Teraz tam nemôžem ísť, lebo by ma už von z krajiny nepustili. Všetci muži od 18 do 60 rokov nemôžu opustiť Ukrajinu. Máme vojenský stav a podľa ústavy Ukrajiny, muži v tomto veku počas vojenského stavu nemôžu vycestovať.
Aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedel o tom, že vás okupujú Rusi?
Bol som v šoku. Síce sťahovali svoju armádu, dôstojníkov aj techniku k ukrajinským hraniciam, ale do posledného dňa som si myslel, že je to len politika. Putinova provokácia, lebo naozaj nechce, aby Ukrajina vstúpila do NATO.
No 24. februára 2022 som sa zobudil na to, ako mama kričí, že Rusi na Ukrajine strieľajú. Pred vojnou mi volali aj kamaráti zo zahraničia. Pýtali sa ma, čo sa to u nás deje, ale ja som im vravel, aby sa nebáli, že to je len politika. No a pozrite, aká je to politika.
Máš niekoho z rodiny alebo kamarátov na fronte?
Mám tam zopár ľudí, aj jedného kamaráta, ktorý, našťastie, žije. Sú tam aj vzdialení príbuzní. Jeden pred pár týždňami zomrel. Čítal som aj o tom, že môj učiteľ zo strednej školy je zranený.
Napadlo aj tebe, že by si išiel bojovať za krajinu?
To napadlo asi každému mužovi. Keď ale začala vojna, ešte som študoval, čiže myšlienka bola, no veľmi veľká ochota nie. Ja nie som bojovník, nie som ten typ človeka, ktorý chce do rúk chytiť zbraň a ísť zabíjať.
Som však dohodnutý sám so sebou, že ak niekto z mojich blízkych utrpí, nechám tu všetko a idem na Ukrajinu. Manželka tam nedávno chodila. Ak by sa jej tam niečo stalo, nechal by som tu všetko, zobral by som si doklady a išiel by som bojovať.
Ako na teba reagujú ľudia na Slovensku od začiatku vojny, keď zistia, že si z Ukrajiny? Stalo sa ti niekedy, že by na teba niekto slovne zaútočil len pre to, že pochádzaš z Ukrajiny?
Mal som takú skúsenosť ešte aj predtým, ako začala vojna. Nie všetci Slováci nás majú radi. Stretával som sa s tým aj pred vojnou, no počas vojny častejšie. Napríklad, keď začala vojna, na Slovensko pricestovala moja sestra s jej synom. Ten mal vtedy asi len tri roky, bol ešte bábätko. Išli sme si nakúpiť, malý synovec chodil slušne po obchode, iba hovoril niečo po ukrajinsky. Prišla za nami staršia pani a na celý obchod zakričala: „Čo tu robíte? Choďte domov!“
Aj keď sa s manželkou prechádzame po Bratislave a ľudia naokolo počujú, že sa rozprávame po ukrajinsky, tak len počujem šuškanie: „Bože, títo Ukrajinci.“ Ale k fyzickému útoku, našťastie, nedošlo.
Ako sa cítiš, keď počuješ takéto poznámky?
Poviem úprimne, za tie roky som si na to už zvykol. Je to nepríjemné. Taktiež je mi naozaj ľúto, že ľudia si nepredstavujú, ako je iným. Pre takýchto ľudí sme len cudzinci, ktorí sem prišli a kradnú im peniaze a prácu. Nevedia si ale predstaviť, aké je to žiť napríklad v Mykolajive, ktorý je teraz už vyše roka bez pitnej vody. Dúfam, že sa takýto ľudia nikdy neocitnú v situácii, v akej sú teraz Ukrajinci.
Podľa prieskumu, ktorý pre RTVS pripravila agentúra Median SK ešte pred voľbami, verí 19 percent Slovákov tvrdeniam, že „vojna na Ukrajine je klamstvo, ktoré vymyslelo USA“. Čo by si odkázal človeku s takýmto pohľadom na vojnu na Ukrajine?
Ak sa na to pozriem s odstupom, je za tým asi kombinácia viacerých faktorov, prečo ľudia takýmto veciam veria. Určite je prítomná ruská propaganda, ktorá je všade, aj na Slovensku. Navyše, sú tu skupiny ľudí, ktorí sú na šírenie propagandy citlivejší. Ale závisí tiež od toho, kde a v akom prostredí človek vyrastá.
Ľudia tu ale radi hľadajú vinných, či už sú to Ukrajinci, vláda alebo prezidentka. Ja by som tiež chcel, aby bola vojna výmysel a v skutočnosti sa neodohrávala. Možno by takým ľuďom stačilo, keby sa išli pozrieť na miesta, kde sa strieľa, ničia mestá a životy ľudí. Možno by zmenili názor.
Ako hodnotíš pomoc Ukrajine zo strany Slovenska?
Hodnotím to veľmi pozitívne. Som Slovensku veľmi vďačný za pomoc. Najmä za tú humanitárnu. Slovensko veľmi pomáha utečencom z Ukrajiny, stále sú príspevky na ubytovanie, dávky, ľudia tu môžu pracovať, ak majú potrebné doklady.
Je ale nepredvídateľné, ako bude táto pomoc pokračovať pri zmene vládnej garnitúry. Ťažko sa mi predstavuje, že by sa hneď otočil celý systém a všetko sa len tak zmení. Myslím si, že len nebude posielať veľa vojenskej pomoci.
Ale ak by aj Slovensko úplne zastavilo vojenskú pomoc, nemyslím si, že by to nejako drasticky ovplyvnilo situáciu na fronte. Bolo by mi to ľúto, ale je to na vás. Ukrajina musí prijať každé vaše rozhodnutie. No najviac by som nechcel, aby nová vláda úplne zrušila humanitárnu pomoc pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Toto by som naozaj nechcel.
Pozrite si fotogalériu z Mykolajiva, v ktorom po ruskom ostreľovaní ľudia nemajú prístup k pitnej vode a viacero významných budov zostalo zničených:
