Mesiac je o zhruba 40 miliónov rokov starší, ako sa doteraz predpokladalo. Uvádza to medzinárodný tím vedcov. Ten preskúmal kryštály z lunárneho prachu privezeného na Zemi misiou Apollo 17 v roku 1972. Išlo zatiaľ posledný kozmický let, počas ktorého človek vstúpil na povrch našej prirodzenej družice.
Presný vek Mesiaca, ktorý Krajinu sprevádza niekoľko miliárd rokov, bolo doteraz predmetom odborných diskusií, píše list The Guardian.
„Ťažko sa verí, že môžeme mať dôkaz, že kus horniny je najstarším kúskom Mesiaca, aký sme doteraz našli. Ide ooporný bod pre toľko otázok týkajúcich sa Zeme,“ uviedla vedúca autorka štúdie zverejnenej v odbornom časopise Geochemical Perspectives Letters Jennika Greerová z Glasgowskej univerzity.
Vedci odhadujú, že zhruba 100 miliónov rokov po vzniku Slnečnej sústavy, keď sa už sformovali planéty, do Zeme narazilo teleso o veľkosti Marsu a vymrštilo do jej okolia veľké množstvo materiálu. Z neho nakoniec vznikol Mesiac. Neuveriteľná energia nárazu znamenala, že povrch družice bol spočiatku roztavený, pričom magmatický oceán nakoniec stuhol.
Kryštály skúmané v novej štúdii vznikli práve počas tohto ochladzovania a ich zloženie ponúka vedcom možnosť preskúmať ich vek i vek samotného Mesiaca.
Doterajšie výskumy naznačovali, že je Mesiac starý zhruba 4,42 miliardy rokov. Podľa vedcov ale nové zistenia ukazujú, že kryštály, a teda naše družice, sú staré najmenej 4,46 miliardy rokov.
„To posúva vek prvej dochovanej lunárnej kôry o zhruba 40 miliónov rokov. Stanovuje minimálny vek vzniku Mesiaca do 110 miliónov rokov po vzniku Slnečnej sústavy,“ uvádza vedci.
