Boli mladí, bez záväzkov a pripravení na revolúciu. To boli podľa historikov výsady študentov z Nežnej revolúcie. Nešlo len o pochodovanie v uliciach, nabrali odvahu stať sa skutočnou občianskou opozíciou a do veľkej miery prispeli k pádu totality.
„Mladý človek nemá rodinu, nemá väzby, kvôli ktorým si povie, že to neurobí. Práve preto mladý študent je v tom slobodný a voľný,“ povedal historik Ústavu pamäti národa František Neupauer.
S historikmi sa v relácii Správy RTVS rozprávala redaktorka Ľubomíra Hulínová:
Študenti nechýbali na Sviečkovej manifestácii, pri vzniku publikácie Bratislava nahlas, či protestoch proti nespravodlivo stíhaným. Vyšli do ulíc aj 16. novembra.
„Práve pri pamätníku Sviečkovej manifestácie otvorili aj témy slobody, keďže tam 25. marca 1988 bola kruto potlačená manifestácia za občianske práva a slobody,“ dodal historik.
Kým u nás bolo zhromaždenie pokojné, oveľa brutálnejšie zasahovala polícia o deň na to v Prahe. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia študentov bili a zatýkali.
Centrom úsilia revolúcie bola Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe. „Patrili k prvým, ktorí zakladali štrajkové hnutia. Netreba zabúdať, že pomáhali s organizovaním mítingov proti komunistickému režimu. Oni boli tí, ktorí povedzme z tých hlavných centier vyrážali do ďalších miest, kde vlastne šírili myšlienky Nežnej revolúcie aj medzi robotníkov,“ uviedol historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek.
Komunistická strana v priebehu niekoľkých týždňov postupne slabla. V prvých slobodných voľbách – v júni 1990 – jednoznačne zvíťazili nekomunistické politické sily.
