Európska komisia (EK) zhoršila odhad rastu ekonomiky EÚ na tento rok na 0,6 percenta. To je o dve desatiny bodu slabší rast, ako s akým počítala ešte koncom leta. Komisia to v stredu (15. 11.) uviedla vo svojej jesennej makroekonomickej prognóze.
V jarnej prognóze, ktorá bola zverejnená v máji, komisia únijnej ekonomike predpovedala na tento rok rast o jedno percento.
Komisia ďalšie zhoršenie výhľadu odôvodňuje viacerými faktormi, najmä vysokými životnými nákladmi, slabým zahraničným dopytom a dosahmi prísnej menovej politiky centrálnych bánk.
Odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na budúci rok unijná exekutíva zhoršila na 1,3 percenta, zatiaľ čo v lete počítala s rastom o 1,4 percenta a na jar o 1,7 percenta.
„Očakávame, že ekonomická aktivita bude postupne naberať na sile, ako sa vďaka stabilne priaznivej situácii na trhu práce, rastu miezd a pokračujúcemu znižovaniu inflácie zotavuje spotreba,“ uviedla komisia.
Miernejšia bude oproti jarnej prognóze miera inflácie, ktorú komisia na tento rok pre celú Úniu odhaduje na 6,5 percenta. To je o dve desatiny percentuálneho bodu menej, ako komisia predpokladala v máji. Na budúci rok počíta so zmiernením inflácie na 3,5 percenta a v roku nasledujúcom na 2,4 percenta.
Prognózy pre Slovensko
Z jesenných ekonomických prognóz, ktoré zverejnila EK vyplýva, že slovenský hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2023 vzrastie o 1,3 percenta, podporený silným exportom a investíciami, a o 1,7 percenta v roku 2024, keď sa spotreba začne zotavovať z energetického šoku.
Komisia predpokladá, že investície budú poháňať štrukturálne fondy EÚ, program obnovy a odolnosti a vládne investície. Očakáva sa, že konvergencia cien energií pre domácnosti k trhovým cenám stlačí infláciu na 10,8 percenta v roku 2023 a 5,2 percenta v roku 2024.
Nové opatrenia vrátane opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a nových sociálnych opatrení majú zvýšiť deficit verejných financií v rokoch 2023, 2024 a 2025.
Rast HDP by po tohoročných 1,3 percenta v roku 2024 mal byť na úrovni 1,7 percenta a o rok neskôr dosiahne 2 percentá. Inflácia je toho roku na 10,8-percentnej úrovni, na budúci rok by mala klesnúť na 5,2 percenta a o dva roky na 3 percentá.
Nezamestnanosť v roku 2023 je na úrovni 5,7 percenta, na budúci rok poklesne na 5,4 percenta a v roku 2025 na 5,2 percenta.
Hrubý verejný dlh EK eviduje tohto roku na úrovni 56,7 percenta HDP, na budúci rok by to malo byť 59,9 percenta a v roku 2025 62,9 percenta.
Podľa prognóz EK ekonomická aktivita Slovenska v roku 2023 zostane utlmená v dôsledku slabej spotreby. Vládne opatrenia zmiernili vplyv rastúcich cien energií pre domácnosti a podniky začiatkom roka, čím sa predišlo cenovému šoku na reálny disponibilný príjem.
Očakáva sa pokles súkromnej spotreby v dôsledku klesajúcich reálnych miezd. Pokiaľ ide o budúcnosť, rast spotreby sa má oživiť vďaka rastúcim reálnym príjmom a klesajúcim tlakom na ceny energií.
Miera nezamestnanosti
Zlepšenie dodávok cez dodávateľské reťazce a investície v automobilovom sektore povedú v druhej polovici roku 2023 k zrýchleniu exportu. Medzinárodný dopyt po hlavných exportných produktoch by mal zostať silný aj v rokoch 2024 a 2025, očakáva sa však, že silný bude aj nárast dovozu.
Investície v roku 2023 rástli vďaka štrukturálnym fondom EÚ, plánu obnovy a vládnym investíciám. Celkovo sa v rokoch 2024 a 2025 očakáva, že ekonomický rast na Slovensku potiahne domáci dopyt.
Očakáva sa, že miera nezamestnanosti bude klesať zo 6,1 percenta v roku 2022 na 5,7 percenta v roku 2023 a 5,4 percenta v roku 2024, čo bude mať za následok napätý trh práce a odráža to trend zmenšovania sa populácie v produktívnom veku.
V roku 2023 má rast nominálnych miezd zaostávať za infláciou. Pri pozitívnejšej ekonomickej dynamike sa očakáva, že v rokoch 2024 a 2025 budú odmeny zamestnancov rásť rýchlejšie ako inflácia.
Dvojciferná inflácia
V roku 2023 sa očakáva, že inflácia zostane dvojciferná na úrovni 10,8 percenta, keďže vplyv vysokých cien energií naďalej pôsobí cez ďalšie zložky, ako sú potraviny. Slovenské ceny plynu pre domácnosti, brzdené vládnymi zásahmi, sú stále pod medzinárodnými trhovými cenami a v roku 2023 by mali zostať stabilné. Očakáva sa, že vládne opatrenia v roku 2024 postupne ukončia a je predpoklad, že inflácia energií porastie.
Komisia očakáva, že deficit verejných financií sa v roku 2023 zvýši na 5,7 percenta HDP v dôsledku viacerých výdavkových opatrení, ako je mimoriadne zvýšenie dôchodkov alebo opätovné zavedenie bezplatných obedov pre žiakov. Nové opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií tiež prispievajú k zvýšeniu pomeru deficitu v roku 2023.
V roku 2024 sa predpokladá ďalšie zvýšenie deficitu verejných financií na 6,5 percenta HDP, a to aj napriek zmierneniu inflačných tlakov a stiahnutiu opatrení súvisiacich s energetikou.
Opatrenia v oblasti sociálnych výdavkov, ako je zrušenie krátenia príspevku na opatrovanie dôchodcovi, zmeny vo výmere invalidných dôchodkov a príspevku pre ľudí pracujúcich v sociálnych službách, majú výrazne zvýšiť deficit rozpočtu v roku 2024. K prehĺbeniu deficitu prispeje aj zvýšenie výdavkov na obranu.
Keďže očakávajú, že väčšina novoprijatých opatrení bude trvalá, rozpočtový deficit by mal v roku 2025 zostať vysoký na úrovni 6,8 percenta HDP.
