Ak by sa naplnil scenár o globálnom oteplení o dva stupne Celzia do konca storočia, ročný počet úmrtí ľudí spojených s extrémnymi horúčavami by do roku 2050 stúpol o 370 percent.
Pre horúčavy a ich priamym následkom by tak zomieralo takmer päťkrát viac ľudí ako teraz, uvádzajú vedci v štúdii zverejnenej v odbornom časopise The Lancet. Napísali o nej v stredu (15. 11.) denník Le Figaro a agentúra DPA.
„Nečinnosť nás vyjde draho. Nemôžeme si dovoliť nič nerobiť. Cenou za to sú ľudské životy,“ uviedla vedúca štúdie Marina Romanellová z britskej University College London (UCL).
Na štúdii sa podieľa 114 vedcov z celého sveta. Ich práca vychádza v lekárskom časopise The Lancet každý rok a mapuje vývoj zdravia ľudstva vo vzťahu ku klimatickým zmenám.
Ľudia na celom svete sú teraz vystavení dvakrát častejšie dňom extrémnych horúčav ako v rokoch 1986 až 2005, vlani bolo takýchto dní 86. To ohrozuje najmä životy malých detí a starších ľudí.
Počet úmrtí spôsobených teplom u ľudí starších ako 65 rokov sa v posledných desiatich rokoch v porovnaní s rokmi 1991 až 2000 zvýšil o 85 percent. Toto číslo je o to znepokojujúce, že tento rok bude podľa odhadov vedcov najteplejším v dejinách.
Vplyv na zdravie, ale aj kondíciu
Extrémne horúco má priamy vplyv na zdravie ľudí, ale ovplyvňuje aj mnoho ďalších faktorov, ktoré sa potom podpisujú na kondícii ľudí. Kvôli stúpajúcim teplotám majú ľudia menej času chodiť cvičiť von alebo aj pracovať vonku.
Zvyšuje sa tiež nebezpečenstvo lesných požiarov a šírenia tropických infekčných chorôb, uvádza s odvolaním sa na štúdiu DPA. Nebývalé sucho spôsobuje aj nedostatok potravín a hrozbu hladomoru, dodáva Le Figaro.
Časť správy je venovaná súvislosti medzi výživou, zmenou klímy a zdravím. Vedci zistili, že chov dobytka je zodpovedný za 57 percent všetkých emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva na celom svete.
Dobytok vypúšťa veľké množstvo metánu a navyše pestovanie krmovín zaberie veľkú časť poľnohospodárskej pôdy. Okrem toho bolo v roku 2020 celosvetovo spojených 1,9 milióna úmrtí s nadmernou konzumáciou červeného mäsa, spracovaného mäsa a mliečnych výrobkov. Vedci preto vo svojej správe obhajujú rastlinnú stravu a striedmejšiu konzumáciu mäsa.
Vedci na záver svojej správy pridávajú aj dobré správy. Celosvetové úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sa od roku 2005 znížili o 15,7 percenta. Okrem toho bolo v roku 2022 investovaných okolo 1,5 bilióna eur do obnoviteľných zdrojov energie, o 61 percent viac ako do fosílnych zdrojov.
