Hrobové miesta sa rýchlo míňajú a správcovia cintorínov musia neraz bojovať s ich nedostatočnou kapacitou.
Kedysi išlo o tradíciu rezervovať si hrobové miesto ešte počas života, aby sa rodina pochovala pokope. Dnes sa to z kapacitných dôvodov na väčšine cintorínov vo veľkých mestách nedá. Nájom získa rodina až pri pohrebe.
„Fungujeme len na systéme, keď príde nová žiadosť, keď bohužiaľ niekto umrie. Tú okamžite vybavujeme a snažíme sa pochovať zomrelých tak, aby mali dôstojné miesto na svoj odpočinok,“ priblížil zástupca primátora Banskej Bystrice Martin Majling.
Téme sa v spravodajstve RTVS venovala redaktorka Ľubomíra Hulínová:
Správca cintorína spíše zmluvu na nájom miesta s objednávateľom pohrebu. Mestá si určujú cenu aj lehotu, na ako dlho miesta prenajmú. V Bratislave je to napríklad desať rokov.
„Čiže v tomto čase nájomnú zmluvu nie je možné vypovedať, ale po tých desiatich rokoch, ak nájomca nemá záujem mať ďalej pridelené toto konkrétne hrobové miesto, tak ju môže vypovedať. Alebo ak neuhradí nájom, tak bežia výpovedné lehoty,“ ozrejmil riaditeľ bratislavského pohrebníctva Robert Kováč.
Rozdiely v nájmoch
V Žiline stojí ročný nájom hrobového miesta desať eur, v Košiciach niečo vyše sedem eur. Medziročne zdvihla z veľkých miest ceny len Bratislava, a to na 21 eur.
V nájme sa zahŕňa napríklad údržba zelene, prístup k vode či možnosť mať kam vyhodiť odpad z hrobov. Pri pohreboch ľudia čím ďalej viac zvažujú okrem lokality aj cenu za nájom hrobového miesta.
Hlavné mesto vypočítalo, že kapacita cintorínov sa naplní okolo roku 2029. Pracujú preto na rozšírení aj tvorbe nových. „Pripravujeme projekt nového pohrebiska, ale tento dátum sa môže meniť od nálad obyvateľstva. Tu je dôležitý pomer medzi kremáciou a pochovávaním. Za minulý rok bol pomer zhruba 60 ku 40 v prospech kremácií,“ dodal Kováč.
Urnové miesta zaberajú menšiu plochu a sú lacnejšie. Trendom bude vytvárať moderné a priestorovo úspornejšie či ekologické cintoríny.
