Ján Budaj, Milan Kňažko a Ľubomír Feldek stáli na tribúnach a ich tváre a hlasy sa stali symbolmi Nežnej revolúcie. Ako oni hodnotia sled udalostí a vývoj spoločnosti za 34 rokov? Tu sú ich postrehy.
Ján Budaj už v 80. rokoch pôsobil ako ekologický a občiansky aktivista. Podieľal sa na zostavení samizdatovej publikácie Bratislava/nahlas. Bol jednou z hlavných tvári revolúcie a spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu.
„Revolúcia bola o slobode a tú máme, ale to v čo sme dúfali bolo, že ľudia sú lepší než sa zdalo. Tej revolúcii predchádzalo hrozné zbitie študentov v Prahe a predsa sme šli na námestie dúfajúc, že sa nebude zabíjať. Z tejto nádeje vzišla táto éra, čiže uchovajme si ju aj teraz,“ uviedol politik Ján Budaj (Demokrati).
Herec Milan Kňažko ako jediný v Československu už v októbri 1989 vrátil titul Zaslúžilý umelec. Moderoval masové demonštrácie, neskôr sa stal poradcom prezidenta Václava Havla, poslancom a viacnásobným ministrom.
„Jediné, čo sa splnilo, sú slobodné voľby. A to ako sa budú ľudia mať to si zvolia oni sami v slobodných voľbách. Niekedy sa pomýlia, niekedy nie. No nech berú zodpovednosť oni sami za seba teraz,“ povedal herec a politik Milan Kňažko.
Slováci sú nespokojní s fungovaním demokracie
Ľubomír Feldek v roku 1989 protestoval proti uväzneniu Václava Havla. Podpísal politický manifest Několik vět a bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu. Ako prvý naliehal na zrušenie vedúceho postavenia Komunistickej strany v ústave.
Očakávaniam po novembri 1989 sa venovala redaktorka RTVS Natália Krížová:
„Nič zvláštne som nepovedal, len tie myšlienky, ktoré som čítal z transparentov, ktoré mali ľudia pod tribúnou. Išlo o dve základné veci. Zrušenie mocenského monopolu a slobodné voľby. Takže ja som to len zopakoval v tom svojom vystúpení a dodnes je to aktuálne,“ vysvetlil spisovateľ Ľubomír Feldek.
Skoro po 35 rokoch od revolúcie je Slovensko súčasťou Európskej únie aj NATO. Ľudia môžu slobodne voliť, cestovať.
„Revolúcia v roku 1989 bola podľa mňa najvýznamnejšou udalosťou v dejinách Slovenska a priniesla to, čo ľudia očakávali, žijeme v slobodnej spoločnosti je tu demokracia,“ uviedol zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Napriek tomu, podľa posledného výskumu Eurobarometer pociťuje až 67% našich občanov nespokojnosť s fungovaním demokracie. Napríklad v susednom Česku je to iba 35%.
