V stredajší sviatok (1. 11.) katolícki veriaci uctievajú svätých ako vzory a prosia ich o príhovor u Boha. Katolícka cirkev počas celej svojej histórie oficiálne uznala niekoľkotisíc svätých a blahoslavených. Dnes si však pripomína aj tých, o ktorých svätosti nikto verejne nehovorí.
Nitriansku katedrálu zasvätili bavorskému mučeníkovi svätému Emerámovi. V jej priestoroch uchovávajú časť kľúčnej kosti svätého Cyrila, pod oltárom aj telesné pozostatky patrónov diecézy – svätých Andreja Svorada a Beňadika.
Horná loď chrámu zasa ukrýva relikvie svätého Jána Pavla II. i slovenskej blahoslavenej Zdenky Schelingovej. V omši na sviatok Všetkých svätých si veriaci uctili aj ďalších zomrelých, o ktorých veria, že sú v nebi.
Téme sa v spravodajstve RTVS venovali redaktori Miroslav Lyko a Ondrej Behún:
Niektorých svätých cirkev oficiálne vyhlasuje, aby ich dala ostatným za vzor. A nie sú to len kňazi či biskupi. Príkladom je 16-ročné slovenské dievča Anna Kolesárová, ktorá v roku 1944 zomrela ako mučeníčka. Od roku 2018 sa nachádza v zozname blahoslavených.
„Aby takýto proces vôbec mohol začať, tak musí byť predtým takzvaná fama de la santita alebo povesť svätosti. Ten príbeh musí žiť v srdciach ľudí. V desiatkach tisíc prichádzali mladí k hrobu Anky Kolesárovej, modlili sa, hľadali zmysel svojho života,“ priblížil vicepostulátor blahorečenia A. Kolesárovej Juraj Jurica.
Sviatok Všetkých svätých a Dušičiek sa spájajú s návštevou cintorínov a so zapaľovaním sviečok. „Je to aj deň, keď sa človek zamýšľa nad zmyslom vlastného života. Svieca symbolizuje božie svetlo. Tým, že ju zapálime na hroby, prejavujeme našu vieru v život, ktorý má svetlo, ktorý nekončí,“ vysvetlil katolícky kňaz Ján Kušnír.
Cirkev pozýva veriacich modliť sa za zomrelých aj v najbližších dňoch. Môžu sa zúčastniť aj zádušných omší.
