Zranení pacienti aj vyčerpaní zdravotníci uviazli v najväčšej nemocnici v Al Šife, ktorej okolie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bojiskom a cintorínom naraz. Diskutuje sa preto o tom, či môže armáda útočiť v takomto prípade na civilné ciele, aj kto vyšetrí porušenie medzinárodného práva.
Riaditeľ nemocnice Šífa v Gaze oznámil, že v jej areáli pochovali v hromadnom hrobe 179 tiel. Nemocnica je už od víkendu bez dodávok elektriny a boje v jej okolí neustávajú. Začína sa skloňovať otázka, či útok Izraela na objekt nie je vojnovým zločinom. Odborník na trestné právo ale upozorňuje, že v tejto chvíli o nich neexistujú dôkazy.
Situácia v najväčšej nemocnici v Gaze je alarmujúca. Pre Rádiožurnál to potvrdila hovorkyňa Lekárov bez hraníc Kristýna Macháčková. Organizácia má na mieste chirurga, naposledy sa s ním dokázali spojiť včera.
„Zdôrazňoval, aká zlá je situácia na mieste. Povedal nám o tom, ako sú pred hlavnou bránou nemocnice mŕtvi aj zranení. Pokúšali sme sa dostať dovnútra, ale keď sme poslali von sanitku, aby pacientov priviezla, zaútočili na ňu,“ uviedla hovorkyňa Macháčková.
Pri útokoch na civilné objekty existujú výnimky
Ženevské konvencie hovoria o tom, že na civilistov a civilné objekty sa útočiť nesmie. Podľa právnika Lukáša Marečeka z Univerzity Komenského však existujú aj výnimky.
„V tej zóne momentálne prebiehajú bojové operácie. Ak útočník má dôveryhodné informácie, že v danom civilnom objekte sa nachádzajú vojensky významné ciele, v takom prípade útok nie je cielený voči civilnému objektu ako takému, ale práve voči vojenskému cieľu,“ uviedol Mareček.
Súhlasí s tým aj Ladislav Hamran, predseda Európskej agentúry pre spoluprácu v trestných veciach. „Samotná nemocnica je civilným objektom a v prípade, že by sa teda vyšetrovaním potvrdilo, že v civilných objektoch boli skupiny, riadiace vojenské operácie, tak v takom prípade útok aj na civilný objekt je legitímny,“ ozrejmil.
Čoraz viac sa hovorí o vojnových zločinoch
Izrael tvrdí, že teroristi z Hamasu sa ukrývajú priamo pod nemocnicou, čo militantné hnutie odmieta. Šéf WHO Tedros Ghebreyesus ale povedal, že ak sa Al Šifa premení na bojisko, svet by nemal mlčať.
Aj preto ľudsko-právne organizácie skloňujú stále viac otázku vojnových zločinov a ich vyšetrovanie. Palestínska samospráva podpísala Rímske zmluvy, ktoré sú základom Medzinárodného trestného súdu.
Izrael ich signatárom nie je. Ladislav Hamran z Európskej agentúry pripomína, že Medzinárodný trestný súd v Haagu má jurisdikciu pre obe strany konfliktu. „A to už od roku 2021 a momentálne tento konflikt je už len pokračovaním alebo vyústením predchádzajúcich konfliktov. De facto momentálne je to obmedzené len na monitorovanie situácie z diaľky,“ dodal Hamran.
Odborník uzatvára, že ak by sa vojnové zločiny vyšetrovali, vypočúvať môžu napríklad členov medzinárodných monitorovacích skupín alebo novinárov, ktorí sú na mieste. Či by sa vyšetrovatelia dostali do Pásma Gazy, aby mohli zbierať dôkazy, nie je jasné.
