Predseda strany Hlas-SD a šéf Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini v predvečer 34. výročia Nežnej revolúcie v príhovore uviedol, že „revolúcia bola ojedinelá a výnimočná udalosť v dejinách celej Európy“.
„Svet v nemom úžase hľadel, ako sa otočenie kormidla dejín neudialo na báze nenávisti a krviprelievania, ale pokojným prevzatím moci. Nebolo to nenávistné volanie po pomste, ale spojenie sa celého národa,“ povedal Pellegrini.
Alexander Dubček podľa neho nebol náhodnou tvárou revolúcie. „Vytváral symbolickú kontinuitu s rokom 1968, kedy volanie po slobode bolo potlačené cudzími tankami. Bol garanciou toho, že sociálnodemokratické hodnoty budú jednou z priorít každej poprevratovej vlády,“ dodal predseda NR SR.
Podotkol, že nádej však netrvala dlho. „Novembrové národné zjednotenie nahradila nemorálna individuálna privatizácia. Jej dôsledkom vznikla zo dňa na deň stratená generácia, ktorá stále čaká na to, kedy jej splatíme svoj dlh,“ skonštatoval.
November 1989 podľa Pellegriniho otvoril priestor na slobodnú diskusiu. „Racionálny dialóg však v dnešných časoch prekričali urážky, agresivita vo verejnom priestore a netolerancia v politike,“ kritizoval. Myslí si, že slobodný názor nemá byť len „zbraňou“ na to, ako niekoho uraziť a ponížiť.
Prečítajte si celý prejav P. Pellegriniho bez redakčných úprav: Vážené Slovenky a Slováci, vážení spoluobčania!
V týchto dňoch si pripomíname jednu z najvýznamnejších udalostí novodobých dejín nášho národa, tridsiate štvrté výročie Nežnej revolúcie.
Revolúcie, ktorá sa svojím charakterom, svojím obsahom, svojím príbehom a emóciou stala ojedinelou a výnimočnou v dejinách Európy.
Svet vtedy v nemom úžase hľadel, ako sa otočenie kormidla dejín neudialo na báze nenávisti a krviprelievania, ale pokojným prevzatím moci. Nebolo to vtedy nenávistné volanie po pomste, ale spojenie sa celého národa za niečo.
Za silnú ideu slobody, lepšiu sociálnu perspektívu a národnú emancipáciu. Bol to zásadný prelom v živote slovenského národa a predurčil naše smerovanie na dlhé roky dopredu.
V tých pohnutých chladných dňoch sme ako spoločenstvo ukázali svoje najlepšie vlastnosti. Na námestiach vládla solidarita, pomoc a ochota spojiť sa pre spoločnú víziu štátu. Nie náhodou jednou z tvári Novembra bol aj Alexander Dubček.
Vytváral akúsi symbolickú kontinuitu s rokom 1968, kedy volanie po slobode a dôstojnom sociálnom štáte bolo potlačené cudzími tankami.
Alexander Dubček bol symbolickou garanciou, že sociálnodemokratické hodnoty, dôstojný a slobodný život človeka budú jednou z priorít každej poprevratovej vlády.
Žiaľ, táto nádej netrvala dlho.
Novembrové národné zjednotenie nahradila nemorálna individuálna privatizácia. Jej dôsledkom vznikla zo dňa na deň stratená generácia našich dedov, otcov, mám a starých mám, ktorí po celé roky tvorili hodnoty a odrazu sa ocitli na ulici, ponechaní napospas osudu.
Táto generácia stále čaká na to, kedy jej s morálnym odkazom na November 89 splatíme svoj dlh. Som presvedčený, že je to našou povinnosťou, pretože novembrové udalosti vnímam aj ako symbol solidarity a vzájomnej pomoci.
November 89 otvoril priestor na slobodnú diskusiu, po ktorej spoločnosť toľko túžila. Racionálny dialóg však v dnešných časoch prekričali urážky, agresivita vo verejnom priestore a netolerancia v politike.
Sme svedkami čoraz väčšej politickej vulgarizácie, ktorá je jasným popretím ideí slušnosti Novembra. Slobodný názor nikdy nesmie byť len zbraňou na to, ako niekoho uraziť alebo ponížiť.
November 89 dal nádej mladším generáciám rozvíjať svoj talent a zručnosti v zahraničí. Dnes sme však svedkami, že táto idea je pretavená do odchodu mladých ľudí do zahraničia, žiaľ bez perspektívy ich návratu.
November 89 bol symbolom zjednotenia národa za niečo, za silnú vieru v budúcnosť. Dnes vidíme rozdelenú spoločnosť na dva svety, ktoré proti sebe neustále bojujú. V médiách sa píše o vojne v štáte, o konflikte a nenávisti.
November 89 bol spoločnou hodnotou pre všetkých. Dnes vidíme snahy jednotlivcov hodnotovo si ho uzurpovať pre seba a označovať sa za jediných a výnimočných pokračovateľov jeho odkazu. To je však iba cesta k ďalšiemu rozdeleniu národa na MY a ONI.
Chcem sa preto spýtať: Čudujeme sa dnes, 34 rokov od Nežnej revolúcie, že prelomový a historický November 89 vníma pozitívne menej ako polovica národa? Zjavne sme niekde zlyhali.
Politické a spoločenské elity majú preto v tento pamätný deň dôvod na zamyslenie. A neobzerať sa len dozadu.
Neobviňovať sa navzájom, neutiekať sa len k novembrovým frázam, ale vrátiť sa k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala. Iba tak sa ako národ posunieme vpred. A ako povedal už Ľudovít Štúr, iná cesta ani nie je možná.
Máme za sebou tridsať rokov budovania nezávislej Slovenskej republiky. Dosiahli sme veľa, ale zároveň sme mnoho podstatných vecí aj zanedbali. A preto mám pri pohľade do budúcnosti jednu veľkú túžbu: Nerozdeľujme sa a nebojujme medzi sebou, pretože výsledkom toho bude len stagnácia a zaostávanie.
Vráťme sa k odkazu Novembra 89 v celom jeho komplexe, nielen v tom, čo sa nám politicky práve hodí – a napĺňajme ho aj reálnymi rozhodnutiami a skutkami. Poďme spoločne budovať úspešnú, modernú, slobodnú, demokratickú, životaschopnú a sociálne spravodlivú Slovenskú republiku, v ktorej sa dobre žije každému jednému človeku a ktorá je rešpektovanou značkou vo svete.
Tak si to predstavovali ľudia, ktorí štrngali kľúčmi na námestiach pred 34 rokmi, tak je to aj našou povinnosťou voči budúcim generáciám.
