Na november 1989 v Košiciach si zaspomínala herečka a politička Ľubica Blaškovičová. „Odkaz novembra 89 si vážia iba tí, ktorí to zažili na vlastnej koži. Ktorí niečo riskovali a vedia, koľko ich to stálo sily a energie,“ povedala v rozhovore pre RTVS.
„Generácie, ktoré sa narodili do demokracie, to berú ako totálnu samozrejmosť. Títo ľudia nerozumejú, čo to je nesloboda, diktát a strašná arogancia moci,“ dodala.
„Nevedeli sme, či nastúpia ľudové milície, armáda, polícia. Zamestnanci vedeckej knižnice si nemohli byť istí, čo sa stane, keď nás na ten balkón pustia,“ spomínala Blaškovičová na neistotu, ktorá sprevádzala protesty. Opísala, ako im ľudia z ŠtB chodili mlátiť a kopať v noci do dverí.
„Veľa sa hovorí o tom, že sme boli príliš nežní a že keby tiekla nejaká krv, ľudia by si to vážili viac. Ja si nemyslím, že mala tiecť akákoľvek krv. Ja som hrdá na to, že sme to teda ustáli takto načisto,“ odpovedala na otázku, či by niečo spätne zmenila.
Zlyhali sme ako občania
Blaškovičová hovorí, že sme všetci zlyhali ako občania. Hovorí, že ich požiadavky v novembri 89 boli jasné. „Chceli sme, aby tu nebola diktatúra jednej strany. Koľkokrát sme sa k tomu vlastne vrátili,“ konštatuje.
„Chceli sme slobodu cestovania. Vedeli sme vtedy, že otvárame hranice pre našich mladých, ktorí nám ujdú, pretože pochopia, že tu nechcú žiť,“ pýta sa.
„Chceli sme slobodné voľby. Vidíte, ako voľby dopadajú? Každé voľby sú s nízkou účasťou. To, čo sme veľmi chceli, bolo, aby ľudia prevzali zodpovednosť za to, koho idú voliť. Aby sa aspoň trochu orientovali v spoločenskej situácii,“ dodala Blaškovičová s tým, že každý volič musí cítiť, čo je správne pre neho, jeho rodinu a celú krajinu.
„Najviac sme pokazili to, že sme stratili zodpovednosť za seba a za tú zmenu, o ktorú sme tak silno bojovali,“ uzavrela.
Celý rozhovor redaktora RTVS Ondreja Behúňa s Ľubicou Blaškovičovou si pozrite vo videu:
