Ukrajina dobre pozná pozíciu Slovenska, čo sa týka ďalšej vojenskej a humanitárnej pomoci. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár v stredu (29. 11.) po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
Blanár pripomenul, že hlavnými témami rokovaní boli príprava budúcoročného samitu NATO vo Washingtone, schopnosť zaistiť obranu všetkým spojencom, situácia na Ukrajine a na západnom Balkáne. Spresnil, že washingtonský samit má potvrdiť vôľu spojencov vynakladať najmenej dve percentá rozpočtu na obranu.
„Toto je veľká výzva aj pre vládu Slovenskej republiky. Ja som prisľúbil, že urobíme všetko pre to, aby sme dvojpercentný záväzok dosiahli,“ povedal.
Spojenci podľa jeho slov prebrali napätú situáciu na západnom Balkáne, najmä v Kosove a Bosne a Hercegovine. Ocenil, že sa predĺžilo pôsobenie mierovej misie Altea v Bosne a Hercegovine, kde sú zastúpení aj slovenskí vojaci, a misie KFOR v Kosove. Dodal, že želaním Slovenska je, aby sa napätie na Balkáne viac nezvyšovalo.
„Jediné riešenie, na ktorom sme sa zhodli, je pokračovanie v dialógu medzi Prištinou a Belehradom, ktorý vedie slovenský diplomat Miroslav Lajčák,“ povedal Blanár.
Minister zároveň ocenil bilaterálne stretnutie s ukrajinským šéfom diplomacie Dmytrom Kulebom. Vysvetlil, že v rámci „konštruktívnej debaty“ mu oznámil, že Slovensko z úrovne vlády, zo skladov ozbrojených síl, nedodá Ukrajine žiadnu vojenskú pomoc. Nebude však brániť súkromným zbrojárskym firmám pri poskytovaní vojenského vybavenia.
„Deklaroval som, že sme pripravení podporiť logistické a servisné centrá, ktoré na území Slovenska riešime spolu s Britániou a Nemeckom. Povedal som mu, že je veľká snaha slovenského obranného priemyslu zvýšiť kapacitu, predovšetkým produkciu munície kalibru 155 mm, čo privítal,“ vysvetlil Blanár.
Humanitárna pomoc
Kulebu ubezpečil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci a dodávaní nesmrtiacich vojenských systémov, ako sú odmínovacie zariadenia. Dodal, že po komerčnej stránke majú Ukrajinci záujem najmä o slovenské húfnice Zuzana. Zdôraznil tiež, že Slovensko stále čaká na refundácie z EÚ, cez Európsky mierový nástroj, za vojenskú techniku darovanú Ukrajine.
Vzhľadom na nadchádzajúcu zimu Slovensko podľa neho koná v súlade s ostatnými spojencami z NATO a pristupuje „empaticky“ k Ukrajine. Už je napríklad pripravený balík v hodnote 170-tisíc eur v podobe vykurovacích systémov, generátorov či oblečenia.
Na otázku TASR, či Slovensko na decembrovom samite EÚ podporí odporúčanie spustiť prístupové rokovania s Ukrajinou, Blanár odpovedal, že SR je pripravená ho podporiť. Ale s podmienkou, že tento proces nebude politický, ale štandardný. To znamená, že Ukrajina musí spĺňať rovnaké podmienky ako ostatné kandidátske krajiny, napríklad tie zo západného Balkánu.
