Opozícia pomaly stupňuje svoju aktivitu. Vytvorenie tzv. tieňovej vlády však zatiaľ nie je v hre. Strany sa chcú pred prípadnou väčšou spoluprácou najprv oťukať. Najsilnejšia opozičná strana, hnutie Progresívne Slovensko (PS), o prípadnom spájaní preto zatiaľ s ostatnými opozičnými stranami nerokovala.
V minulosti už boli situácie, keď tieňových ministrov zostavila len jedna strana. Politológ pripomína, že práve tieňová vláda je silný nástroj opozície. Môžu tak nastoliť mnohé témy a tieňoví ministri bývajú silní oponenti vláde.
Poslednú tieňovú vládu vytvorilo v roku 2017 vtedajšie hnutie OĽANO samostatne. Nedokázalo sa totiž dohodnúť so stranou SaS a hnutím Sme rodina. Liberáli boli pritom najsilnejšou opozičnou stranou a vytvorenie tejto vlády iniciovali.
Možnosti vytvorenia tieňovej vlády v opozícii sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý:
Tieňovými ministrami za OĽANO boli napríklad Eduard Heger, Ján Budaj či Marek Krajčí, ktorí sa neskôr stali aj riadnymi ministrami. Zatiaľ o podobnom kroku hnutie Slovensko neuvažuje.
„Asi by bolo najlepšie počkať, nechať opozícii nejaký čas a potom si viem predstaviť, keď budeme normálne fungovať, že by sme sa o tom vedeli rozprávať. Teraz to ale nie je téma,“ priblížil predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš.
Za predčasné to považuje aj strana SaS. Zostaviť tieňovú vládu zatiaľ neplánuje ani najsilnejšia opozičná strana hnutie PS. „Nerokovali sme o vytvorení žiadnej tieňovej vlády, a teda asi nemá zmysel hovoriť o tom, kto by v nej bol alebo nebol,“ pokračoval predseda progresívcov Michal Šimečka.
Silný nástroj opozície
Politológ Prešovskej univerzity Michal Cirner hovorí, že tieňová vláda je silný politický nástroj, ktorý má opozícia v rukách. „Musia vytvoriť tých, ktorí budú expertní na jednotlivé segmenty, ministerstvá, pretože budú často chodiť ako oponenti do televíznych a iných diskusií,“ podotkol.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) si chce tiež počkať na to, ako sa spolupráca v opozícií vyvinie. Predsedníčka poslaneckého klubu Martina Holečková hovorí, že pri prípadných rokovaniach by sa zamerali na oblasti, ktoré mali aj v predvolebnej kampani.
„Zdravotníctvo, školstvo, pomoc rodinám seniorom a ľuďom v núdzi a podpora regiónov – to sú oblasti, o ktorých sme jednak po celý čas v predvolebnej kampani hovorili ako o našich prioritách a myslím si, že na tomto naďalej trváme,“ dodala.
Tieňovú vládu mal v minulosti aj Smer-SD. V roku 2011 v nej boli viacerí neskorší ministri- napríklad Dušan Čaplovič, Richard Raši, Ján Počiatek či Robert Kaliňák.
