Správa Národného parku Muránska planina odmieta kritiku ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva o masívnom holorube na chránenom území. Podľa vedenia vyťažili iba drevo, ktoré napadol lykožrút. Rezort pôdohospodárstva už ťažbu dreva v Národnom parku preveruje.
„Reagujeme aj na tie informácie, ktoré teraz kolujú, z môjho pohľadu o radikálnom holorube, ktorý sa udial na Muránskej planine a tam sme sa zhodli s pánom ministrom, že to dáme celé preveriť,“ informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS).
Viac o vypílení stromov zisťoval redaktor RTVS Peter Mútňan v relácii Správy z regiónov:
Kontrola z rezortu pôdohospodárstva na Správe Národného parku Muránska planina už prebieha približne dva týždne. Vedenie Národného parku nesúhlasí s vyjadreniami o masívnom holorube v chránenom území.
„Veľkú časť porastu tvorila čistá smrečina. Vnímali sme to tak, že to je niečo, čo sa musí robiť, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu lykožrúta,“ vysvetlil riaditeľ Národného parku Muránska planina Ján Šmídt.
Ochranári tvrdia, že kalamitu spracovávali technológiami šetrnými k životnému prostrediu. V okolí Závadky nad Hronom pravidelne ťažia kalamitné drevo už desať rokov. Priemerne za rok spracujú 1 400 kubických metrov dreva na území, kde sa podľa lesného zákona môže ťažiť. Spracovávajú najmä stromy, ktoré napadol lykožrút.
Rozšírenie lykožrúta spôsobili suchá
„Za nami vidíme strom, ktorý napadol lykožrút. Keď si spravíme zábery ďalej, tak vidíme, že horná tretina čečiny je ešte zelená, ale zvyšné dve tretiny sú hnedé. To je znak toho, že strom je napadnutý a neprežije,“ priblížil vedúci ochranného obvodu Závadka nad Hronom Matej Lovič.
Práve vlaňajšie extrémne suchá spôsobili, že sa populácia lykožrúta začala v Národnom parku šíriť na zdravé stromy, hlavne smreky. „Ak chcete lykožrúta dostať z lesov, musíte zásah, tú ťažbu vykonávať v čase, pokým je lykožrút pod kôrou v stromoch,“ povedal Ján Šmídt.
Aktuálne je 41 percent územia Národného parku Muránska planina v bezzásahovej zóne. To znamená, kde sa nemôže ťažiť drevo. Do roku 2050 by sa táto zóna mala rozšíriť na 67 percent celého územia Národného parku.
