O udalostiach Novembra 89 rozprávajú častejšie muži ako ženy. Rodová expertka a politologička Zuzana Maďarová pritom vo svojej knihe poukazuje na to, že súčasťou revolúcie boli aj aktívne ženy. Zverejnením ich príbehov chce dotvoriť obraz o tom, čo všetko sa dialo počas Nežnej revolúcie.
Ženy novembra 89 nevarili iba kávu. Mnohé chodili po Slovensku, vyzývali ľudí, aby sa zapojili do zmien. Napriek tomu sa o nich hovorí menej.
„Jedným z možných vysvetlení je to, že keď boli súčasťou verejného priestoru a vykonávali politickú, občiansku a revolučnú činnosť, tak nekonali v súlade s rodovými očakávaniami, teda vystupovali zo svojej role, ktorá sa od nich očakávala, a tým pádom vypadávajú z pamäti,“ vyjadrila sa politologička z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK Zuzana Maďarová.
Významu žien pri revolúcii sa v reportáži venovali redaktori RTVS Iveta Vanková a Miroslav Lyko:
Poznať aj pohľad žien aktivistiek môže byť podľa Zuzany Maďarovej pre spoločnosť prínosom. Dotvárajú obraz o Nežnej revolúcii, ktorá nebola len o verejných vystúpeniach na tribúnach.
„Pracoviská, školy, kde sa začali formulovať požiadavky na zmenu reformy školstva, alebo fabriky, kde sa riešili pracovné podmienky, to všetko bolo súčasťou revolúcie, na týchto miestach vystupovali ženy. Treba ich zakomponovať do spomínania na nežnú revolúciu, lebo takým spôsobom sa rozširuje aj obraz toho, čo chápeme ako jednu z kľúčových udalostí moderných dejín Slovenska,“ hovorí Maďarová.
Pohľad Dariny Károvej
Známou ženskou aktivistkou Novembra 89 je divadelná dramaturgička Darina Kárová. Pre ňu bolo zapojenie sa do boja za slobodu prirodzené.
„Nebola vtedy téma, či muži a ženy, ale to, že ak to niekto silno pociťuje, tak sa k tomu vyjadrí. Ale nepochybujem, že pri tých jednotlivých ľuďoch, ženy, ktoré mali rodiny, ktoré uvažovali nad tým, či je to nebezpečné, že sa mohlo niečo stať, mohlo aj to ovplyvniť ich rozhodovanie zapojiť sa. Ale v divadle to bolo úplne spontánne a išli všetci,“ spomína Darina Kárová.
Ako aktivistka bola Kárová súčasťou štrajkového výboru. Aj po 34 rokoch si myslí, že to stálo za to.
„Myslím že mnohí ľudia riešili aj svoju istú podriadenosť, zbabelosť, hovorím aj o sebe, mali sme rok 77, chartu 77, potom rok 68, to bola ďalšia ťažká rana morálky a mravnosti a myslím, že mnohí ľudia, akoby kompenzovali svoje výčitky svedomia, že sme sa za istých ľudí, obete, nemohli postaviť,“ priblížila.
Darina Kárová si želá, aby si ľudia vážili nie len slobodu vo forme cestovania, vzdelávania, podnikania, ale aj vnútornú slobodu, teda schopnosť vyjadriť slobodne svoj názor a nebyť za to stíhaný.
