Poslanci sa v parlamente stále nedohodli, kedy zastropujú čakacie lehoty na operácie. Ani podľa analytikov nie je ľahké rozhodnúť o tom, koľko môže pacient maximálne čakať na zákrok.
Ovplyvňuje to kapacita nemocníc aj možnosti preplácania poisťovňami. Na mnohé operácie sa mesiace čaká aj v zahraničí.
Nová vyhláška má stanoviť maximálne čakacie lehoty na 600 plánovaných druhov operácií.
„Tam sú čakacie doby, ktoré sa hýbu od pár dní až po, povedzme, jeden rok. Práve tie onkologické výkony tam majú tie najkratšie čakacie doby,“ hovorí zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Do platnosti mala vyhláška vstúpiť už od roku 2024. Poslanci však narazili na problém – na Slovensku chýba aj základný prehľad o tom, kde, na čo a koľko čakáme. V súčasnosti meriame čakacie lehoty len pri 14 druhoch výkonov.
„Nikto nevedel spočítať, koľko to bude stáť a či je to vlastne realizovateľné,“ dodáva Smatana.
Vyhláška hovorí, že ak by sa nepodarilo lehotu dodržať, poisťovňa by mala povinnosť nájsť pacientovi iné zariadenie.
Čakacím lehotám na operácie sa v Správach RTVS venovala redaktorka Ľubomíra Hulínová:
„Niekde operujú krátko – do poobedia. Niekde sú už úplne na limite. Ide o to, aby pacient dostal informáciu, že v prípade, ak má nejakú operáciu naplánovanú a v blízkom okolí nie je dostupný termín, napríklad do roka,“ vysvetľuje analytik a riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar. Poisťovne však túto možnosť ponúkajú aj teraz.
„V mnohých prípadoch sú čakacie doby dlhé. V takom prípade vie poisťovňa nasmerovať svojho poistenca inam,“ informuje hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Alena Krčová.
Budú pacienti ochotní cestovať?
Analytici pripomínajú, že kapacitu našich zdravotníckych zariadení nenafúkneme. Do vyhlášky sa malo dostať, že v prípade, ak by sa na Slovensku pacienta nepodarilo operovať v stanovenom termíne, operácia by sa mu preplatila v zahraničí. S tým poisťovne nie sú spokojné.
„My budeme peniaze zo slovenského zdravotníctva platiť poskytovateľom v zahraničí, čiže ukrátime slovenské nemocnice. Zároveň treba povedať, že taká operácia v Rakúsku je dva alebo trikrát drahšia,“ zdôraznil PR špecialista poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.
Zdravotnícky analytik si však myslí, že mnohí pacienti aj tak nebudú ochotní cestovať za zákrokmi – už teraz to potvrdzujú štatistiky.
„Desať percent týchto pacientov si nenašlo čas – kvôli práci, kvôli rodine si nemohlo dovoliť ísť na ten samotný výkon. Alebo si nevie nájsť priestor na to, aby absolvovalo všetky predoperačné vyšetrenia a diagnostiku,“ hovorí Smatana.
V krajinách, kde podobné vyhlášky platia, sa tiež potvrdilo, že pacienti nie sú ochotní za výkonmi cestovať a radšej si počkajú. Kratšie čakacie lehoty na operácie teda nie sú ani inde v Európe.
„Napríklad v Linzi v univerzitnej nemocnici čakáte 36 týždňov na operáciu bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu. V Salzburgu 180 ľudí čaká v priemere 46 týždňov. Vôbec nie sme na tom najhoršie,“ skonštatoval Zachar.
Podobne si počkáte na výmenu bedrového kĺbu napríklad v Banskej Bystrici, o niečo kratšie v Košiciach.
