Mier na Ukrajine bude, keď Rusko dosiahne svoje ciele, vyhlásil vo štvrtok (14. 12.) Vladimir Putin na výročnej tlačovej konferencii, ktorú Kremeľ tento rok spojil s prezidentovými odpoveďami na otázky občanov.
Podobná akcia sa po vlaňajšej pauze konala prvýkrát od invázie na Ukrajinu, ktorú Rusko začalo minulého roku vo februári. Putin dnes zopakoval, že Moskva chce „denacifikovať a demilitarizovať“ susednú krajinu.
„Mier bude vtedy, keď dosiahneme naše ciele. Tie sa nemenia. Pripomeniem vám, o čom sme hovorili – o denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, o jej neutrálnom statuse, „odpovedal Putin na otázku, kedy nastane mier.
Šéf Kremľa vyslal invázne vojská na Ukrajinu, na čele ktorej stojí prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý má židovský pôvod, a kde krajná pravica podľa volebných výsledkov zohrala na politickej scéne okrajovú úlohu.
Moskva okrem iného kritizuje skutočnosť, že Ukrajinci oslavujú lídrov ukrajinských nacionalistov z čias druhej svetovej vojny Stepána Banderu. Trvá na tom, aby Ukrajina bola neutrálna a nestala sa členom NATO, o čo usiluje Kyjev.
Od občanov prišli dva milióny otázok
Putin vo štvrtok vyhlásil, že v súčasnosti nie je potrebná druhá vlna mobilizácie. Do armády sa podľa neho prihlásilo počas roka približne 486 000 dobrovoľníkov. Ďalších 300 000 ľudí ruské úrady podľa agentúry Reuters vlani mobilizovali.
Na Ukrajine podľa prezidentovho dnešného vyjadrenia bojuje viac ako 244 000 mobilizovaných Rusov. Okolo 41 000 armáda prepustila z rôznych dôvodov, napríklad kvôli „zdravotnému stavu“.
Putin v priamom prenose, ktorý vysielajú ruské televízie, vystupuje na tlačovej konferencii, ktorá sa zvyčajne koná vždy v závere roka.
Súčasne odpovedá na otázky občanov v takzvanej „priamej linke“. V minulom roku sa ani jedno z týchto tradičných vystúpení nekonalo a tento rok Kremeľ obe akcie spojil.
Putinovo vystúpenie je určené predovšetkým domácemu publiku a je pre prezidenta príležitosťou osobne riešiť problémy obyčajných ruských občanov a upevniť svoju moc pred marcovými prezidentskými voľbami, podotkla agentúra AP.
Vystúpenie je podľa nej silno aranžované a je to skôr predstavenie ako skutočné podrobovanie prezidenta kritickým otázkam. Putin, ktorý je pri moci už takmer 24 rokov, minulý týždeň potvrdil, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie.
Podľa ruskej agentúry Interfax sa v predvečer relácie nahromadili takmer dva milióny otázok od občanov, ktorí mohli napríklad telefonovať, posielať ich cez sms alebo sociálne siete. Prijímanie otázok vraj pokračuje až do konca vystúpenia. Tie zvyčajne trvajú niekoľko hodín.
Vzťahy s USA a Európskou úniou
Vladimir Putin tiež vyhlásil, že Rusko je pripravené na obnovenie svojich vzťahov so Spojenými štátmi, keď na to budú vytvorené vhodné podmienky.
„Sme pripravení s nimi budovať vzťahy. USA považujeme za dôležitú a potrebnú krajinu,“ povedal Putin. Zároveň Spojené štáty obvinil z vedenia imperiálnej politiky, ktorá škodí aj im samým.
„Keď príde k nejakým vnútorným zmenám… keď budú hľadať kompromisy, namiesto toho, aby sa snažili riešiť svoje problémy sankciami a bojovými akciami, vtedy vzniknú základné podmienky na obnovenie plnohodnotných vzťahov. Zatiaľ však nie sú,“ dodal šéf Kremľa.
O vzťahoch s Európskou úniou Putin povedal, že ich normalizácia nezávisí len od samotného Ruska. Mnohé európske krajiny pritom podľa neho stratili svoju suverenitu.
Zároveň označil premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Viktora Orbána za pronárodných politikov.
