Štefanské zábavy majú na území dnešného Slovenska dlhoročnú tradíciu. Príležitosť zabaviť sa po predvianočnom pôste využívala mládež už pred 18. storočím.
Na tradíciu Štefanských zábav na Slovensku sme sa pýtali etnologičky Kataríny Nádaskej. Prečítajte si, ako tieto zvyky priblížila:
Aké tradície zvykli naši predkovia dodržiavať na prvý a druhý sviatok vianočný?
Počas prvého sviatku vianočného sa ľudia tradične venovali rodine, blízkym priateľom a známym. Navštevovala sa len tá najužšia rodina. Práve druhý sviatok vianočný bol otvorenejším sviatkom, počas ktorého už na návštevy chodili aj priatelia a známi.
Napríklad v mestách ako Prešporok sa konali rodinné koncerty, na ktorých hrávala vianočná hudba. Začalo sa obdobie prvých poľovačiek a po advente sa konečne konali aj zábavy.
Prečo konečne?
Lebo posledná bola na Katarínu. Po nej prišlo obdobie adventu a s ním aj pôst. V minulosti sa striktne dodržiaval. Nekonali sa svadby, hlučné hry ani zábavy. Až po vyše mesiaci sa konala tancovačka na Štefana, ktorú uvítali najmä mladí ľudia.
Štefanské zábavy sú veľmi populárne aj dnes. Odkedy sa táto tradícia na území dnešného Slovenska dodržiava?
Štefanské zábavy majú veľmi dlhú a starú tradíciu. Existujú o nich záznamy už z 18. storočia, ale pravdepodobne sa konali ešte skôr. Je tu silná tradícia. A keďže sa v minulosti advent naozaj dodržiaval, tancovačka na Štefana bola po mesačnom pôste príležitosťou na zábavu. Preto bola aj minulosti tak populárna ako dnes.
Moderné Štefanské zábavy sú spojené s tancom, živou hudbou či diskotékou. Ako vyzerali v minulosti?
Konali sa rovnako v mestách ako aj na vidieku. Trvali od popoludnia až do rána a boli určené najmä pre mládež, ktorá to veľmi radostne využívala.
Mladí ľudia dnes aj v minulosti považovali tento zvyk za príležitosť ísť sa zabaviť mimo rodičovského domu. Dnes najmä tí, ktorí trávia Štedrý deň a prvý sviatok vianočný s rodičmi, práve na Štefana odchádzajú na lyžovačky, kde zostávajú až do Silvestra.
