Stále len 16-ročný obranca Luka Radivojevič debutoval v reprezentačnej dvadsiatke iba nedávno počas novembrového Turnaja piatich krajín v Chomutove. Trénerov svojimi výkonmi presvedčil, a tak sa dočkal aj pozvánky na prípravný kemp pred juniorskými majstrovstvami sveta.
Najmladší hráč v 27-člennom výbere sa nechce uspokojiť len s účasťou v kempe. Svoje meno by rád videl aj v konečnom menoslove, ktorý vycestuje do švédskeho Göteborgu.
„Bol by to pre mňa a moju kariéru veľký krok. Snažil by som sa si to odpracovať a prezentovať sa najlepšie ako viem,“ vraví v rozhovore pre RTVS syn bývalého úspešného hokejistu Branka Radivojeviča.
Porovnávanie s Nemcom sa snaží nevnímať
Premiéru v reprezentačnom drese dvadsiatky ste si odbili na novembrovom Turnaji piatich krajín v Chomutove. Očakávali ste pozvánku do kempu pred MSJ?
Ak mám povedať pravdu, tak pozvánku na kemp som aj trocha očakával. Som rád, že som tu.
Ste najmladším hráčom, ročníky 2004 a 2005 majú obrovskú kvalitu. Ako vidíte svoju šancu prebojovať sa do záverečnej nominácie?
Moje šance vidím tak, že ak sa nebudem báť a budem hrať svoju hru, tak mám tiež veľkú šancu dostať sa aj na samotné majstrovstvá sveta. Zaujať chcem zodpovednou hrou v obrane, ale aj ofenzíve.
Čo by to pre vás znamenalo, ak by ste sa na šampionát dostali?
Bol by to pre mňa veľký krok a snažil by som sa si to odpracovať a prezentovať sa najlepšie ako viem.
Ako sa vám pozdáva partia, ktorá sa vo Zvolene zišla?
Partia vyzerá byť super. chalani sú kamarátsky. Nemám žiadne obavy, že by sme boli zlá partia.
Tréner Feneš o vás po Hlinka Gretzky Cupe pre Denník Šport povedal, že vás vidí ešte vyššie ako Šimona Nemca. Ako vnímate tieto prirovnania?
Snažím sa to nevnímať, aby mi to nepadlo do hlavy. Snažím sa na sebe naplno pracovať každý jeden deň a zlepšovať sa v činnostiach, v ktorých môžem. Takéto veci fakt veľmi nevnímam.
Ak by ste mali niekomu, kto vás nikdy nevidel hrať, opísať sa ako hokejista, čo by ste mu o sebe povedali?
Povedal by som, že mám prednosti v korčuľovaní, som dobrý v hre s pukom a je na mňa spoľahnutie pri prihrávkach.
Otec mu povedal, že nemá čo stratiť
Ste synom úspešného bývalého hokejistu Branka Radivojeviča. Je to pre vás výhoda alebo skôr opak?
Nedá sa povedať, či je to výhoda alebo nevýhoda. Jediné negatívne, čo ľudia môžu povedať je, že všetko je vďaka otcovi, ale ja tieto reči nevnímam. Za poslednú dobu som si na nich už aj zvykol. Naopak, veľkou výhodou je, že hral hokej, a preto mi vie veľa poradiť, čo si cením.
Ako často ste s otcom v kontakte?
Otec sleduje každý jeden môj zápas a stále spolu komunikujeme. Skoro po každom stretnutí mi dáva rady a hovorí, čo som urobil dobre a zle.
Je na vás prísny?
Ako kedy. Niekedy, keď mu odporujem, tak sa ma snaží presvedčiť, že to je tak, ako hovorí. Napokon vždy nájdeme spoločnú cestu.
Odporujete mu často?
(smiech) Iba vtedy, keď sa v ničom fakt nezhodneme, inak veľmi nie.
Aké rady vám dal pred odchodom na kemp?
Povedal mi, že sa nemám báť hrať svoju hru, pretože nemám čo stratiť. Práve naopak, môžem len získať.
Momentálne vás vidíme v obrane, ale nebolo tomu tak vždy. Váš otec je tiež útočník. Prečo prišlo k tejto zmene?
Otec mi v siedmom ročníku povedal, že ofenzívnych pravákov obrancov nie je veľa. Vyskúšal som si pozíciu beka a nejako sa mi to v obrane zapáčilo, tak som tam už ostal. Na pozícii obrancu sa aj cítim lepšie.
Cehlárika a Hrivíka sa hanbil pozdraviť
Už v trinástich rokoch ste odišli do Švédska. Ako sa zrodilo toto rozhodnutie?
Rozhodnutie sa zrodilo počas obdobia covidu, keď sme na Slovensku nemohli trénovať. Mne sa naskytla príležitosť ísť na skúšku do AIK Štokholm. Napokon ma prijali, a tak som tam už ostal.
Zo začiatku určite bolo ťažie opustiť domov, ale postupne si na to človek zvykne a je to fajn. Vo Švédsku som navyše nebol sám, pomáhala mi otcova sestra.
V čom je hokej vo Švédsku iný v porovnaní so Slovenskom?
Čo sa týka štýlu hry, tak hráči majú väčšie zručnosti. Aj tréningy sú iné, máme ich celkovo viac a taktiež trávime aj viac času v posilňovni.
V šestnástich rokoch hráte juniorskú súťaž. Aké náročne je vybojovať si miesto na súpiske, obzvlášť ako zahraničný hráč?
Konkurencia je obrovská. Po čase, keď tam zapadnete, tak sa vám hrá lepšie. Som rád, že tam môžem byť.
Ako ste zatiaľ spokojný so sezónou po tímovej aj individuálnej stránke?
S tímovou sezónou nemôžeme byť veľmi spokojní, pretože na začiatku sme veľa vyhrávali, ale ku koncu sme mali také ťažšie obdobie, prehrávali sme a nepostúpili do ďalšej, lepšej časti súťaže.
Po osobnej stránke vidíme progres v mnohých veciach. Treba byť však stále nohami pevne na zemi a pracovať na sebe.
V polovici novembra ste zažili debut v švédskej najvyššej súťaži. Čo ste prežívali počas striedania, do ktorého ste naskočili?
Nikdy v živote som sa viac neklepal ako vtedy počas prvých sekúnd, následne to zo mňa opadlo. Bol to super zážitok byť medzi takými hráčmi. Veľmi si to vážim.
V drese Leksandu vtedy nastúpili krajania Peter Cehlárik a Marek Hrivík. Stihli ste sa s nimi pozdraviť, prípadne prehodiť aj pár slov?
Ak mám byť úprimný, tak veľmi som sa im hanbil pozdraviť (smiech). Vôbec sme sa nerozpárali.
