Bieloruský líder Alexandr Lukašenko podpísal novelu prezidentského zákona upravujúcu práva bývalej hlavy štátu a jej rodiny. Informovali o tom vo štvrtok (4. 1.) médiá s odvolaním sa na komuniké prezidentskej kancelárie.
Podľa novely, ktorú parlament prijal minulý mesiac v reakcii na predtým schválené zmeny ústavy, bývalý prezident a jeho rodina požívajú doživotnú imunitu a ochranu a právo používať štátny majetok.
Bývalý prezident a členovia jeho rodiny sa nebudú zodpovedať za žiadne zločiny spáchané v čase, keď bol prezident pri moci. Ich majetok je nedotknuteľný, rovnako ako ich korešpondencia a právo na doživotnú ochranu.
Okrem toho, v prípade úmrtia sa pohreb uhradí zo štátneho rozpočtu, napísal denník The Moscow Times na svojej ruskojazyčnej webovej stránke.
O nedotknuteľnosti bývalej hlavy štátu a jeho rodiny informuje aj webová stránka RBK. Uviedla, že novelizovaný zákon nebol zverejnený, ale dá sa dohľadať v internetovom archíve.
Dĺžka jeho vlády nemá v Európe konkurenciu
Lukašenko sa prvýkrát ujal prezidentského úradu v júli 1994 a čoskoro sústredil všetku moc vo svojich rukách. Podľa komentátorov premenil Bielorusko na komunistický skanzen so všetkými jeho atribútmi, ako je prenasledovanie opozície a nezávislých médií a medzinárodná izolácia.
Lukašenka na Západe označujú za posledného európskeho diktátora a dĺžka jeho vlády nemá v Európe okrem monarchií konkurenciu.
Podľa komuniké prezidentskej kancelárie novela zákona tiež stanovuje, že bieloruským prezidentom sa môže stať občan, ktorý nemá menej ako 40 rokov, žije v Bielorusku najmenej 20 rokov a nezískal povolenie na pobyt v zahraničí.
Súčasný mandát mu skončí v roku 2025
Samotný Lukašenko v roku 2021 povedal, že nechce byť hlavou štátu až do smrti, ale chce si „aspoň užiť niekoľko rokov normálneho života“. Ten zatiaľ ani neokúsil, keďže sa od rána do večera stretáva s bremenom vládnutia, pripomenul The Moscow Times.
Dodal, že Lukašenkov súčasný mandát sa skončí v roku 2025. V Bielorusku sa však môže uchádzať o znovuzvolenie neobmedzene dlho.
Autoritársky režim v Minsku čelil v roku 2020 bezprecedentnej vlne protestov. Stalo sa tak po tom, ako úrady opäť vyhlásili Lukašenka za víťaza prezidentských volieb, ktoré považuje opozícia za zmanipulované.
Legitimitu volieb odmietla aj Európska únia, ktorá na režim v Minsku uvalila sankcie. Tisíce ľudí potom vyšli do ulíc, aby protestovali. Lukašenko, podporovaný Moskvou, protesty brutálne potlačil. Poriadková polícia vtedy zadržala viac ako 35 000 ľudí, z ktorých mnohí tvrdia, že ich mučili.
Mimovládna organizácia pre ľudské práva Vjasna tvrdí, že v krajine je takmer 1 500 politických väzňov. Za mrežami skončil aj nositeľ Nobelovej ceny za mier Aleš Bialiacký, zakladateľ organizácie Vjasna.
