V treťom kalendárnom týždni tohto roka hlásili viac ako 50-tisíc akútnych respiračných ochorení. Chorobnosť v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 13 percent. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Prešovskom, najnižšia v Bratislavskom kraji. Najvyššia vekovo-špecifická chorobnosť na respiračné ochorenia bola u detí do 5 rokov.
Všetci pediatri sa v súčasnosti stretávajú s ochoreniami, ktoré sprevádzajú horúčky a respiračné príznaky, teda nádcha, kašeľ, bolesti hrdla. Vyskytujú sa aj rôzne komplikácie ako bolesti brucha, hrudníka. Priblížil to pre RTVS pediater Branislav Chrenka.
S pediatrom Branislavom Chrenkom rozobrala chorobnosť na Slovensku rozobrala v relácii Aktuálne :24 redaktorka Barbora Bodáková:
Lekár priblížil, že nárast ochorení zaznamenali vo všetkých agendách, vrátane ochorenia COVID-19. Chorobnosť sa však oproti minulému roku výrazne nezmenila, uviedol Chrenka s odvolaním sa na údaje Úradu verejného zdravotníctva SR.
„Chorobnosť viac-menej kopíruje trend z minulého roka. December možno bol o niečo náročnejší ako ten minuloročný, ale je to porovnateľné. Samozrejme, sú regionálne rozdiely. Kolegovia v niektorých regiónoch by so mnou možno nesúhlasili, niekto vidí tých pacientov o niečo viac. Málokto ich vidí menej ako minulý rok v tomto období,“ skonštatoval.
Náchylnejšie sú deti
Tak ako každý rok sa očakáva aj príchod druhej vlny chrípkovej epidémie. Chrenka priblížil, že spravidla prichádza na prelome januára a februára. Podľa neho sa zdá, že do tejto druhej vlny práve vstupujeme.
Deti sú pritom náchylnejšie na sezónne choroby. „Sú náchylnejšie, aj keď sú zdravé, aj keď nemajú nejaké základné chronické ochorenie. A to preto, lebo sa veľmi radi stretávajú vo veľkých kolektívoch a nedbajú veľmi na ten sociálny alebo epidemický dištanc. Sú prirodzene hravé a v škôlkach a školách sa respiračné infekcie miešajú,“ pokračoval Chrenka.
Vplyv na chorobnosť detí majú ale aj vývojové špecifiká. Imunitný systém zároveň ešte nie je natoľko „vyškolený“ v porovnaní s dospelým organizmom.
Dôležitosť prevencie
Ochranou číslo jedna je podľa Chrenka počas chrípkovej sezóny očkovanie. „Druhý rok máme k dispozícii nosovú vakcínu, čo je skvelé. Ak to niekto nestihol tento rok, vrelo odporúčam tento rok v októbri sa informovať na možnosť očkovania u svojho pediatra alebo obvodného lekára,“ pripomenul.
Očkovanie má zmysel aj v týchto mesiacoch, pokiaľ to niekto ešte nestihol na jeseň. Podľa pediatra by však na niektorých miestach mohla robiť problém dostupnosť očkovacej látky.
Chrenko zdôraznil aj zaužívané recepty na ochranu pred ochoreniami. Pestrá strava, dostatok pohybu, mierne otužovanie, pravidelné vetranie miestností, dostatočný prísun vitamínov – ale nie v podobe vitamínových doplnkov, sú tiež dôležité. Ak sa už cítime byť chorí, je potrebné zostať doma.
„Nešíriť ďalej ten vírus vo svojom okolí. Ak už musím ísť do práce, kolektívu, prekryť horné dýchacie cesty rúškom alebo respirátorom. Dostatok tekutín, ideálne teplých, vtedy už siahať aj po výživových doplnkoch. Nie nutne ale kontaktovať obvodného lekára. Sieť lekární je dostatočne silná a lekárnici v lekárňach sú dostatočne edukovaní, aby nám s príznakmi na dostatočne odbornej úrovni,“ dodal.
