Plné ambulancie aj nemocničné oddelenia. Chrípková sezóna naberá podľa lekárov na sile. Ľudí trápia akútne respiračné ochorenia aj chrípka. Najviac prípadov pribudlo podľa hygienikov v Prešovskom a Nitrianskom kraji.
Týždeň trvajúce horúčky, vracanie, bolesti brucha, nádcha či kašeľ. Detská lekárka v Poprade Martina Miškovská sa v ambulancii nezastaví. Každý deň vyšetrí aj 50 chorých detí.
„Horšie je to u malých detí okolo roka-roka a pol. Ťažšie zvládajú teplotné ataky, kedy tie teploty stúpajú v priebehu 3-4 hodín opakovane. Nevládzu toľko piť, sú unavené, vyčerpané a končia s dehydratáciou v nemocnici,“ opisuje.
Šíriacim sa respiračným ochoreniam sa v Správach RTVS venovali redaktorky Miriam Hozzová a Veronika Čokinová:
Nádchu či iné akútne respiračné ochorenie má vyše 50-tisíc ľudí, najmä detí do päť rokov.
„Sú náchylnejšie, aj keď sú zdravé, aj keď nemajú nejaké základné chronické ochorenie. A to preto, lebo sa veľmi radi stretávajú vo veľkých kolektívoch a nedbajú veľmi na ten sociálny alebo epidemický dištanc,“ vysvetľuje pediater Branislav Chrenka.
Starší pacienti
Najviac chorých pribudlo v Prešovskom kraji. Medzi nimi aj seniori. Niektorí skončili s ťažkým covidom vo fakultnej nemocnici v Prešove.
„Za problém považujem nedostatok antivirotík, nepredpisovanie antivirotík ambulantnými lekármi. Zároveň však pozorujeme stúpajúci počet necovidových pneumónií aj u mladších pacientov, často končiacich respiračným zlyhaním s potrebou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu,“ priblížila primárka odd. vnútorného lekárstva FNsP J.A Reimana Prešov Miriam Kyslanová.
„V posledných týždňoch evidujeme na oddelení pneumológie nárast počtu pacientov, ktorých zhoršený stav dýchacích ciest a pľúc si vyžaduje hospitalizáciu. Ide prevažne o pacientov starších a pacientov s pridruženými ďalšími ochoreniami,“ informovala hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje.
Na Klinike infektológie na bratislavských Kramároch ležia najmä starší pacienti. Mnohí končia na jednotke intenzívnej starostlivosti.
„Momentálne 50 percent u nás tvoria pacienti, ktorí mali najskôr chrípku. Na to im nasadla baktériová pneumónia, zápal pľúc a bolo to tak závažné, že potrebovali až JIS. Ide o pacientov, ktorí sú rizikoví z hľadiska poruchy imunity,“ uviedol prednosta Kliniky infektológie a geog. medicíny UNB Peter Sabaka.
Lekári očakávajú druhú vlnu chrípkovej epidémie. Spravidla prichádza na prelome januára a februára.
