Vláda by na uvoľnené miesta štátnych analytikov mala urobiť transparentné výberové konania. Upozorňujú na to analytici zo Slovenskej ekonomickej spoločnosti s tým, že ak bude výmena šéfov týchto útvarov aj v budúcnosti závisieť od volebného cyklu, hrozí ich zánik.
Od nástupu súčasnej vlády skončili už štyria. Ich úlohou je pritom poskytovať politickému vedeniu ministerstiev podklady na to, aby robili čo najinformovanejšie rozhodnutia.
Odborníčka na verejnú politiku tvrdí, že ak si ministri dosadia do spomínaných pozícii politicky konformných ľudí, škodia tým najmä sebe.
Poznáme ich ako Inštitút environmentálnej politiky či Inštitút zdravotných analýz. Analytický útvar má každé slovenské ministerstvo. Na prácu v ňom sa vyžadujú prísnejšie požiadavky, znalosť cudzieho jazyka, testujú sa kognitívne či analytické schopnosti. Špeciálne to platí pre pozíciu riaditeľa.
„Bolo tam aj verejné vypočutie a vždy tam bola výberová komisia, ktorá sa skladala z viacerých ľudí. Bola to záruka, že riaditeľom analytickej jednotky sa stal najlepší kandidát,“ vysvetlila Katarína Staroňová z Ústavu verejnej politiky.
Ak sa podľa nej tento krok vynechá a riaditeľ sa dosadí, nebude sa vedieť ani akí boli kandidáti a či sa riaditeľom stal naozaj najlepší možný z nich.
Odporúčania pre ministra
Každý výstup má odborných recenzentov z praxe a musí sa obhájiť pred analytikmi z iných útvarov. Samotné dokumenty majú pritom odporúčací charakter a sú pre ministra výberom z možností.
Ako to v praxi funguje, vysvetlil Martin Smatana, ktorý pôsobil ako riaditeľ Inštitútu zdravotníckych politík pod štyrmi ministrami. „Máme napríklad možnosť výstavby novej nemocnice a spraví sa alternatíva, že to môže ísť formou prestavby, dostavby nejakej časti alebo kompletne novej výstavby. Takto vyzerá väčšina výstupov,“ vysvetlil.
„Pochopiteľne, je tam nejaká analytická preferencia a je na vedení, ktoré z alternatív si vyberie. Nie vždy si ale vybrali z analytického pohľadu tú najefektívnejšiu možnosť,“ dodal Smatana. Pre nezhody s Marekom Krajčím počas pandémie z pozície odišiel. Útvar de facto rozpustili, premenovali a vytvorili nanovo.
Zastaranosť štátnej správy
Karin Hrnčiarová pôsobila na Inštitúte environmentálnej politiky po ukončení štúdia na London School of Economics. Najskôr ako stážistka, neskôr v pozícii junior analytičky.
Pri písaní analýz miestami dávali pozor, ako niečo napíšu, aby to nevzbudilo prílišnú pozornosť napríklad médií.
„Boli aj výstupy, na ktorých som aj ja spolupracovala, ktoré boli kvalitné, ale niekde ich len založili do zásuvky a nikdy neuzreli svetlo sveta. Určite sa stávajú takéto veci,“ povedala. Prekážala jej zastaranosť štátnej správy, odišla pracovať do súkromného sektora.
