Na Slovensku je aktuálne zatopených 23-tisíc hektárov ornej pôdy. Poľnohospodári rátajú straty v miliónoch eur. Najväčšie škody sú na juhu krajiny, teda v najúrodnejších častiach.
Na jar bolo sucho, na jeseň a v zime silné dažde. Slovenskí poľnohospodári vyčíslili predbežné straty zo zatopených polí na 13,5 milióna eur. Družstvo v bratislavských Vajnoroch má zaliatu asi tretinu pôdy. „Máme tam zasiatu oziminu a uvidíme, čo z toho vzíde ešte alebo bude pokračovať v raste,“ povedal predseda Poľnohospodárskeho družstva Vajnory Branislav Brúder.
Zatopeným poliam v najúrodnejších lokalitách Slovenska sa v reportáži v Správach RTVS venoval redaktor Oliver Remiáš:
Zničené nemusia byť iba rastliny pod vodou. Otázne je, čo so zasiatym podmáčaným obilím.“Či to budeme musieť preosiať niečím druhým alebo to necháme úhorom,“ dodal Brúder.
Farmári môžu takéto straty nahlásiť štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva bude mať celkovú výšku škôd vyčíslenú v júni tohto roka. „V prípade zatopenia polí farmár stav nahlási na Poľnohospodársku platobnú agentúru ako pôsobenie vyššej moci. Následne, po zbere úrody sa môže uchádzať o štátnu pomoc,“ uviedla hovorkyňa rezortu Veronika Daničová.
Extrémnejšie počasie a zvýšenie cien
Minulý rok bol piaty najvlhší od začiatku meraní. „Problémom však je rozloženie zrážok počas roka, ktoré je veľmi nerovnomerné,“ priblížila klimatologička SHMÚ Lívia Labudová.
Poľnohospodári upozorňujú, že výkyvy počasia môžu spôsobiť na Slovensku nedostatok kvalitnej pšenice na múku a tým aj zvýšenie cien.
„Ale z európskeho alebo globálneho hľadiska Slovensko je jednoducho príliš malá krajina na to, aby toto spôsobilo, že zrazu cena pšenice vybehne o 50 eur. Treba zlepšiť manažment zadržiavania vody v krajine,“ myslí si predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Na to ale treba čisté a kvalitné odvodňovacie kanály. Ak ich už poľnohospodári chcú vyčistiť, majú problémy s kalom, ktorý je považovaný za nebezpečný odpad.
„Čo je z nášho pohľadu nezmysel, lebo je to materiál, v ktorom sa nachádzajú živiny. Budeme odporúčať aj ministerstvu, aby sme toto zmenili,“ povedal Macho.
Poľnohospodári vyzývajú aj na oživenie diskusie o rizikovom fonde, do ktorého by prispievali farmári a štát. Z neho by sa straty mohli preplácať.
