Aj po tohtoročnom svetovom šampionáte naďalej platí, že kov z majstrovstiev sveta do dvadsať rokov priniesli slovenskí hokejisti naposledy v roku 2015. Pod úspech, ktorý sa zrodil v kanadských mestách Toronto a Montreal, sa vtedy výraznou mierou podpísal aj brankár Denis Godla.
„Určite to bol pre nás všetkých jeden z najväčších úspechov a taktiež aj brána do mužského profesionálneho hokeja,“ vraví rodák z Kežmarku, ktorý si vtedy z krajiny javorových listov priniesol okrem bronzu aj viaceré individuálne ocenenia.
Dnes je po štyroch rokoch vo Fínsku a štyroch sezónach v českej extralige hráčom bratislavského Slovana. O tom, ako si spomína na bronzové majstrovstvá, čo hovorí na výkony tohtoročnej dvadsiatky a ako sa udomácnil v tíme z hlavného mesta porozprával v rozhovore pre RTVS.
Z niektorých svojich zákrokov sa dnes smeje
Ubehlo deväť rokov, odkedy ste na šampionáte do dvadsať rokov získali v Kanade pre Slovensko bronzové medaily. Ako si na to s odstupom času spomínate?
Vždy si na to zaspomínam práve počas majstrovstiev sveta. Sú to príjemné spomienky na celý život, keďže to bol pre nás všetkých vydarený turnaj. Vypichnúť výlučne jeden moment je ťažké, keďže tých spomienok z ľadu, ale aj mimo neho, je veľa. Možno spomeniem duel so Švédskom o bronz. Niektorí si ani nepamätáme, ako ten zápas prebehol a zrazu sme mali na krku bronzové medaily.
Kde máte medailu odloženú?
Väčšinu dresov a hokejových vecí mám uložené u otca v kancelárii, takže medzi nimi bude aj táto medaila z MSJ.
Zvyknete si niekedy aj pozerať videá zo spomínaného šampionátu?
Ani veľmi nie. Ak si niekedy zo mňa niekto robí srandu, tak vtedy mu zapnem nejaké video. Hokej sa však za tých desať rokov veľmi posunul, takže z niektorých mojich zákrokov sa skôr smejeme. Vtedy mi, chvalabohu, vyšli.
Bol tento šampionát, či už z tímového, ale aj osobného hľadiska vašim najväčším úspechom?
Určite to bol pre nás všetkých jeden z najväčších úspechov a taktiež aj brána do mužského profesionálneho hokeja. Pár chlapcov z toho mužstva si zahralo aj v NHL, niektorí hrali alebo aj hrajú v kvalitných zahraničných ligách, ako je napríklad švédska, fínska či česká. Skoro všetci z tohto ročníka hokej stále hráme, niektorí chlapci pôsobia aj na Slovensku.
Pre mňa je to zatiaľ najväčší úspech na medzinárodnej scéne, spolu s tým, že som sa dostal aj do mužskej reprezentácie na MS.
Čo ste prežívali na ľade, keď domáci kanadskí fanúšikovia po semifinálovej prehre skandovali v Air Canada Centre vaše meno?
Keď mám povedať pravdu, tak zo začiatku som im ani nerozumel. Počas prvých chvíľ som nevedel, čo sa deje. Až potom mi to chlapci povedali. Sú to zážitky na celý život, na ktoré si bude človek vždy pamätať. Som rád, že som bol toho súčasťou.
Vyhlásili vás za najlepšieho brankára, dostali ste sa do All star tímu a taktiež ste boli zvolený za najužitočnejšieho hráča turnaja. Všade sa o vás písalo, venovala sa vám veľká pozornosť. Ako náročné bolo vtedy vyrovnať sa s tlakom a pozornosťou?
Vtedy som to vnímal inak ako teraz. Majstrovstvá skončili v januári a sezóna končí až niekedy okolo apríla, takže sa všetko okolo mňa riešilo. Bolo to ťažké.
Zápasov som potom už neodchytal až tak veľa, všetko bolo také rozlietané. Do bránky som sa postavil na pár duelov za Slovan, pár som odchytal v extralige za Piešťany a ak si správne spomínam tak sezónu som dokončil vo farbách juniorky Slovana.
Predpokladalo sa, že si vás vo vstupnom drafte vyberie jeden z tímov zámorskej NHL. Nestalo sa tak. Ako ste to vtedy prežívali?
Už keď sa začal draft, tak som tušil, že z toho nič nebude, pretože som nemal veľa pohovorov. Po drafte mi len bolo oznámené, že som na to nízky, a to bola hlavný dôvod, prečo si ma nevybrali. Potom som sa tým už nechcel zaoberať. Musel som ísť ďalej a zvoliť si nejakú inú cestu.
Je niečo, čo by ste vo svojej kariére po MSJ, dnes urobili inak?
Asi by som nemenil nič. Urobil som to, čo som musel a rozhodol sa skúsiť naštartovať kariéru cez európsku severskú cestu. Som rád, že som bol štyri roky vo Fínsku. Taktiež som vďačný aj za štyri roky v Česku. Uvidíme, kam moje ďalšie cesty povedú. Aktuálne som na Slovane, na ktorý sa sústredím a chcem podať čo najlepšie výsledky.
Keď sa teraz spätne obzriete za partiou, ktorá sa v šanti zišla. Koho vývoj kariéry vás najviac prekvapil?
Toto je fakt veľmi dobrá, ale aj ťažká otázka. Mali sme tam veľmi veľa šikovných hráčov, ale netrúfam si povedať jedno meno. Každý si vybral nejakú cestu. Boli tam šikovní hráči, ktorí hrajú dodnes na najvyššej európskej úrovni. Ďalší chlapci sa zas rozhodli hneď po šampionáte pôsobiť v extralige na Slovensku a sú v nej aj dnes platnými hráčmi. Vybrať jedného asi ani nemôžem.
A čo Martin Réway? Jeho príbeh je tiež veľmi zaujímavý.
Martin bol v tom čase výborný. Ak si správne spomínam, tak už vtedy hral za Spartu v českej extralige a zbieral skoro bod na zápas. Potom šiel do Švajčiarska, kde taktiež podával výborné výkony. Bohužiaľ, prišli problémy so srdcom, musel vynechať celú jednu sezónu.
Je to ťažké, keď človek tak dlho nehrá zápas a ani nemôže trénovať. Na druhej strane, dokázal sa z toho oklepať a ukazuje, že hokej vie stále hrať, má to v rukách a je výborný hráč. Aj keď sa vrátil z Nemecka do Spišskej Novej Vsi či teraz v Liptovskom Mikuláši, stále potvrdzuje svoje kvality.
Jediným hráčom, ktorý sa z vášho ročníka dokázal nastálo usadiť v NHL, je obranca Erik Černák. Povedali by ste to vtedy o ňom?
Erik na to mal veľmi dobre našliapnuté. Bol na MS do dvadsať rokov už rok predtým (MSJ 2014 – poznámka redakcie), a patril medzi najlepších obrancov, hoci bol od nás mladší.
Mladší bol aj Christián Jaroš, ktorý už vtedy hral vo Švédsku a taktiež sa dokázal presadiť. O nich bolo známe, že sú skvelí chalani a výborní hokejisti, takže tam bola veľká pravdepodobnosť, že si NHL zahrajú. Erik sa chytil a určite má pred sebou kus kariéry.
Gajan má všetko vo vlastných rukách
Sledovali ste počínanie mladých Slovákov na MSJ?
Zápasy som sledoval, pretože sa hrali v dobrom čase. Keď som nestihol, tak som si pozrel aspoň nejaký zostrih. V utorok (2.1.) som pozeral zápas s Fínmi. Škoda, že sme vyrovnali na 3:3, možno sa aj dostali na koňa a hneď v predĺžení inkasovali.
Chlapcom som úspech veľmi prial, mali na to, aby postúpili do ďalšej fázy. Taký je hokej. Hoci, vyhrali vysoko nad Čechmi, tak tí napokon postúpili do semifinále a naši musia ísť domov. Niekedy to nie je spravodlivé, ale taký je šport.
Ako hodnotíte výkony brankára Adama Gajana?
Teraz na MS som videl prvé zápasy, v ktorých chytal. Minuloročný šampionát som nesledoval, len som si pozrel najdôležitejšie momenty. Adam je super brankár. Všetko má pred sebou, čo potvrdzuje na „dvadsiatkach“ už druhý rok. Potom je už všetko len na ňom a možnostiach, ktoré bude mať. Myslím si, že má pred sebou peknú kariéru.
Brankár Samuel Urban inkasoval v dueli proti USA sedem gólov. Aké náročné je pre brankára sa s tým vysporiadať?
Nie je jednoduché sa s tým vysporiadať. Asi mali už dopredu určené, že si Adam oddýchne a do bránky pôjde druhý brankár. Hoci inkasoval sedem gólov, predviedol aj dobré zákroky. Možno keby vyhrali, tak len by zamotal hlavu trénerom.
Čo celkovo hovoríte na generáciu hráčov okolo Slafkovského, Nemca či Mešára?
Sú to výnimoční talentovaní hráči, ktorí už v mladom veku dostali šancu hrať mužský hokej, čo im pomohlo. Tieto príležitosti si vydupali sami tým, že boli lepší. Nechcem povedať, že sú už hotoví hráči, ale sú skúsenejší.
V lete som trénoval so Šimonom Nemcom a Filipom Mešárom, takže môžem povedať, že sú to vyspelí hokejisti, ktorí vedia, čo robiť s pukom. Juraja Slafkovského som mal tiež možnosť stretnúť na reprezentačnom zraze a tiež je to super hráč – veľký, silový s dobrou strelou.
Adam Sýkora je trocha nižší, ale je bojovník, ktorý dáva do každého zápasu srdce. Všetci chlapci sú super generácia, nech si to užijú a jedného dňa na to budú spomínať tak, ako my teraz.
Poďme si trocha zatipovať. Kto získa titul majstra sveta?
Podľa mňa sú najväčším favoritom Američania. Majú najkvalitnejšie mužstvo, ale pokojne môžu prekvapiť aj Česi. Vlani hrali s Kanadou vo finále, tento rok ich poslali domov vo štvrťfinále. Doprial by som im to, pretože z ich tímu poznám hlavného trénera a niekoľkých hráčov.
Pre Slovan bude dôležité play-off
Slovan Bratislava zaznamenal v extralige tri víťazstva v rade. Ako sa zmenila atmosféra v kabíne?
Určite je to lepšie, keďže sme nazbierali nejaké body, ale stále ich nie je dosť. Musíme sa sústrediť na ďalšiu časť sezóny a nadviazať na spomínané výsledky aj v novom roku, aby sme pridali čo najviac bodov a posúvali sa v tabuľke smerom nahor.
K triumfom ste pomohli aj vy, dokonca ste si v dvoch z troch duelov udržali čisté konto. V akej forme sa aktuálne cítite?
Ja sa stále cítim dobre. Sústredím sa na svoju prácu, aby som pomohol chlapcom a aby sme nedostávali veľa gólov. Som rád, že dostávam priestor v bránke a môžem pomôcť aj takto.
Vždy je to, samozrejme, oveľa lepší pocit, keď sa vyhrá a navyše ešte aj bez inkasovaného gólu. Je to však taký bonbón, hlavné je, že sme získali potrebné tri body. Dúfam, že mi to vydrží čo najdlhšie a svojimi výkonmi prispejem k víťazstvám.
Slovan sa od začiatku ročníka pohybuje na priečkach, ktoré mu určite radosť nerobia. V čom vidíte najväčší problém vy?
Keď som prišiel do Slovana po prvej reprezentačnej prestávke, tak sme nehrali dobre. Výsledky boli fakt zlé, odchádzali nám body a ani hra nebola dobrá. Teraz sme vyhrali tie spomínané zápasy, ktoré nám dúfam pomôžu v hlavách a Slovan sa opäť dostane na pozície, na ktoré patrí.
V Slovane ste vytvorili dvojičku s Kanaďanom Jaredom Coreauom. Je medzi vami cítiť konkurenciu?
Nemyslím si, že by medzi nami bola nejaká nezdravá konkurencia, skôr naopak. Chceme posúvať jeden druhého a vychádzame spolu normálne. Jeden druhému sa snažíme pomôcť, keď padnú nejaké góly, tak si ich aj spolu rozoberieme.
Ešte by si chcel zahrať v zahraničí
Aké ciele stanovil nový tréner Peter Oremus po príchode?
Bavili sme sa o tom, že sa musíme odraziť od nejakých vydarených zápasov, aby sme mali čo najlepšiu pozíciu na našu misiu – play off. Vyraďovacia časť je už ťažká pre každého a môže sa v nej stať všetko. Či pôjdeme z prvého, alebo nejakého iného miesta, tak stále je to pre všetkých nová štartovacia čiara. Až tam sa môžeme pobiť o čo najdlhšiu sezónu.
A čo vaše osobné ciele?
Momentálne sa sústredím na zápasy vo farbách Slovana, ktorému chcem pomôcť dosiahnuť čo najlepší výsledok. Po osobnej stránke chcem, samozrejme, najlepšie výsledky aj pre mňa – čo najmenej gólov. Do budúcna, ak sa podarí, by som chcel skúsiť zahraničie. Uvidíme, všetko je to ešte ďaleko. Idem krok za krokom, od zápasu k zápasu.
Pomýšľate aj na reprezentačný dres?
Nikdy som reprezentáciu neodmietol a vždy keď prišla nejaká pozvánka, tak som šiel rád. Dôležité je podávať dobré výsledky v klube, aby mi to šlo. Potom môže prísť aj reprezentácia. Hlavný je klub a ak sa bude dariť, tak ak príde možnosť určite ju neodmietnem.
Pred príchodom do Slovana ste v extralige naposledy pôsobili v sezóne 2014/2015. Vtedy ste odchytali štyri duely za Piešťany a 16 zápasov za reprezentačnú dvadsiatku. Ako sa odvtedy liga zmenila?
Keď mám úprimne povedať, tak vtedy som bol veľmi mladý, a veľmi si na tie zápasy nepamätám. Vtedy som sa snažil odviesť len čo najlepšiu prácu. To sa snažím aj teraz. Liga však vôbec nie je zlá, je veľmi vyrovnaná a niektorí hráči sú fakt výborní.
A čo porovnanie s českou extraligou, v ktorej ste strávili posledné štyri roky?
Nerád porovnávam, ale česká extraliga je o nejaký ten level vyššie. Taktiež sa tam hrá trocha iný štýl hokeja.
