Česko a Slovensko si pripomínajú 55. výročie od sebaupálenia študenta Filozofickej fakulty Karlovej univerzity Jana Palacha. Ten 16. januára 1969 svojím činom reagoval na apatiu, do ktorej upadol národ vo vtedajšom Československu po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.
O vplyve, aký malo sebaupálenie študenta Jana Palacha na vtedajšiu spoločnosť, sa v relácii RTVS Aktuálne :24 redaktorka Katarína Vítková rozprávala s historikom Petrom Blažekom. Vypočujte si celý rozhovor:
Udalosť vyvolala veľké ohlasy nielen vo vtedajšom Československu, ale aj v zahraničí. „Rok 1968 bol pre Palacha veľkým zlomom, okupácia bola pre neho veľkým šokom. Okamžite odišiel do Prahy a vzal si so sebou otcovu zbraň. Uvažoval, že sa zapojí do bojov pri rozhlase, kam prišiel. Nakoniec ju však nepoužil,“ opisuje historik Petr Blažek.
V nasledujúcich mesiacoch Palach zrejme premýšľal, ako reagovať na to, že sa situácia výrazne zhoršovala.
„Jedna jeho spolužiačka spomenula, že sa zmienil, že chce zaútočiť so zbraňou na sovietskeho vojaka – na hliadku, ktorú vídal. Uvažoval aj o obsadení budovy Československého rozhlasu. Napísal list Ľubošovi Holečkovi, študentskému vodcovi, či by sa k tejto akcii nepridal. Nedostal odpoveď a nakoniec sa rozhodol k sebaupáleniu,“ priblížil Blažek.
Obetoval všetko na prospech národa
Palachov čin mal obrovský ohlas. „Občas sa hovorí, že ničomu nezabránil, ale ja si to nemyslím. Je otázne, ako by vývoj vyzeral, keby ten čin nebol, môžeme len špekulovať. Isté je, že ohlas bol mimoriadny, a to doma aj za hranicami. Vyjadrovali sa k nemu rozličné osobnosti – vrátane pápeža, indickej premiérky a rôznych západoeurópskych politikov,“ dodal historik.
Podľa Blažeka to bola udalosť, ktorá upútala pozornosť značnej časti sveta a Československo sa vrátilo na stránky svetových novín.
„To, že išlo o mimoriadny čin a silno zasiahol komunistický režim, ukazuje aj list Brežneva a Kosygina, ktorí zaslali niekoľko dní po smrti Jana Palacha Dubčekovi a Černíkovi. V tomto liste je Jan Palach označený za mladého človeka, ktorý bol zneužitý, rysuje sa tam snaha o rôzne dezinformácie,“ hovorí.
„Dôležitejšie však boli veci, ktoré boli nadčasové, ktoré sa vzťahovali k tomu činu a osobnosti Jana Palacha. Bol to človek, ktorý bol ochotný odovzdať všetko v prospech národa, aby sa prebal z letargie, ako o tom písal v posledných listoch,“ uzavrel Blažek.
Komunistický režim sa v Československu podarilo zvrhnúť až 20 rokov po tomto čine – a to 17. novembra 1989.
