Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila NR SR na opätovné prerokovanie tzv. kompetenčný zákon. Výhrady má k viacerým jeho ustanoveniam aj k samotnému legislatívnemu procesu.
Časť výhrad prezidentky smeruje k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zákonodarca sa podľa prezidentky nevysporiadal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda.
„Rozdiel medzi pojmami „vyšší štátny funkcionár“ a „štátny funkcionár“ pritom už veľmi jasne vysvetlil ústavný súd. Z nálezu sp. zn. PL. ÚS 32/95 zo 7. novembra 1996 možno jednoznačne vyvodiť, že ak ide o takého štátneho funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu s ústavou,“ priblížil hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Nové dôvody na odvolanie
Schváleným zákonom by sa zároveň zaviedli aj nové dôvody, pre ktoré budú môcť predsedov týchto dvoch úradov odvolať.
Vo vzťahu k predsedovi Štatistického úradu pridáva medzi dôvody odvolania aj to, že „sa vyskytnú iné závažné dôvody. Najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie.“.
„Podobná úprava bola vložená aj do dôvodov pre odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takáto právna úprava vo svojej podstate znamená, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek. Tým sa fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. To je v priamom rozpore s konceptom nezávislosti, ktorú zákon obom orgánom výslovne priznáva a explicitne ustanovuje, že nesmú podliehať vplyvu žiadnych iných orgánov verejnej moci,“ dodal Strižinec.
Problematický je podľa prezidentky ešte aj ďalší ústavný aspekt tejto zmeny. Právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na súčasných predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu považuje prezidentka za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty.
Prezidentka tiež namieta zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy. Prezidentka nerozporuje právo zákonodarcu povedať, ktorý orgán štátnej správy má alebo nemá byť ústredným orgánom štátnej správy. I keď v prípade SIS je zmena povahy SIS na ústredný orgán štátnej správy dokonca v priamom nesúlade so znením zákona o Slovenskej informačnej službe.
Čaputová kritizuje aj spôsob schválenia
Výhrady prezidentky smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila a akým sa má uviesť do právneho života. Ide o prijatie zásadnej zmeny postavenia SIS a ÚRSO, ktorá prebehla bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez zohľadnenia všetkých legislatívnych dopadov na práva a povinnosti týchto orgánov v praxi.
Právny poriadok pritom obsahuje stovky zákonov, ktoré odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy napr. v administratívnych konaniach. „Bez riadnej prípravy by takáto zmena s účinnosťou k 1. januáru 2024 bola nevykonateľná a mohla by SIS a ÚRSO spôsobiť praktické problémy v praxi (nedodržanie lehôt, zákonných povinností a pod.), čím by mohol byť v konečnom dôsledku ohrozený aj verejný záujem na riadnej činnosti týchto orgánov,“ tvrdí Strižinec.
Výhrady má prezidentka aj k zmenám pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu. Kým podľa súčasne platného stavu vydáva licencie ministerstvo hospodárstva, ktoré, ak si to vyžaduje verejný záujem, vždy požiada o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí a SIS a ich prípadné nesúhlasné stanoviská k udeleniu licencie sú pre ministerstvo hospodárstva záväzné, po novom by záväzné stanovisko poskytovalo už iba ministerstvo obrany.
Ohrozenie verejného záujmu
Táto zmena podľa prezidentky môže znamenať ohrozenie verejného záujmu. V prvom rade ministerstvo obrany nemusí a v istom ohľade technicky ani nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie a jej ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti MZV a SIS, upozorňuje Strižinec.
Tieto informácie sú pritom životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov SR.
„Prezidentka nemôže súhlasiť so znížením štandardu ich ochrany. Navyše keď sa tak udialo v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, ktorá by dôsledne zhodnotila všetky potenciálne riziká tejto zmeny,“ vyhlásil jej hovorca.
Prezidentka zároveň vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu považuje za politické a v žiadnom prípade nie za právne ani zákonné. Naopak, takéto dôležité systémové zmeny musia podľa nej podrobiť vecnej, poctivej a odbornej diskusii. Aplikácia skráteného legislatívneho konania a aj samotný priebeh rozpravy v národnej rade, keď v pléne parlamentu nediskutoval s parlamentnou opozíciou žiadny z poslancov vládnej väčšiny nereflektuje ani kritériá nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 13/2022 z 13. decembra 2022, kde ústavný súd objasnil o. i. aj požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces, uzatvára Strižinec.
