V Ružomberku majú prvého odsúdeného bez domova, ktorého pohyb sledujú pomocou monitorovacieho zariadenia. Alternatívnu formu trestu dostal vďaka pomoci charity. Venuje sa prepusteným väzňom.
Ľubomír Burda má 31 rokov. Nechce hovoriť, čo ho do väzenia dostalo. Je však rád, že po odpykaní väčšiny trestu mohol z neho odísť – vďaka zariadeniu, ktoré monitoruje jeho pohyb. „Chodieval som do práce hneď ráno, potom som začal chodiť aj do kostola ráno, na omšu. Čo by som robil dnes? Bol by som ešte stále za mrežami,“ povedal.
Jeho kolegovia v nábytkárskej dielni vedia, že monitorovacie zariadenie bude mať ešte tri roky. „Môžem v rámci Slovenskej republiky ísť, kde chcem. Aj za známymi. Bol som aj za sestrou v Čadci. Vo väzení mi napríklad zomrel aj otec, tak som mu bol zapáliť sviečku na hrobe,“ priblížil Burda.
Prvému odsúdenému bez domova s monitorovacím zariadením v Ružomberku sa v reportáži v Správach RTVS venoval redaktor Milan Velecký:
Ľubomírovi pomohol kňaz v ústave na výkon trestu. Ako dobrovoľník pomáha v charitatívnom zariadení, poskytujúce ubytovanie chlapcom a mužom.
„Ľubo veľmi dlho váhal, či ma vôbec osloví, či by mohol do domu prísť bývať, nakoľko on sám je bezdomovec. Keď mi to oznámil asi po dvoch rokoch našich stretnutí, tak som sa v duchu aj potešil. Vtedy som si uvedomil, že práve pre takýchto chlapcov aj tento dom vznikol,“ povedal väzenský duchovný Juraj Malý.
,,Poskytujeme im bývanie na určitý čas a spravidla to býva tri roky. Ale, samozrejme, ak chlapec napreduje alebo sa snaží, mali sme tu aj takých, ktorí chodili napríklad na vysokú školu a podobne, tak samozrejme, že ich nevyhodíme,“ pokračoval vedúci sociálneho zariadenia Dorka v Ružomberku Jozef Brisuda.
Zariadenie Dorka dokáže naraz pomôcť len 12 chlapcom a mužom. A v súčasnosti je plne obsadené
