Nový vyšetrovací tím pandémie Covidu-19 chce zistiť aj to, prečo sme mali takú vysokú úmrtnosť. Podľa odborníkov, ktorí boli v tom čase členovia poradného konzília, treba vnímať štatistiky obetí v širšom kontexte. Mnohé podľa nich ovplyvnila silná antivakcinačná kampaň, pre ktorú sa ľudia odmietli dať zaočkovať.
Líder vyšetrovacieho tímu pandémie je splnomocnenec vlády a poslanec národnej rady Peter Kotlár. Je známy spochybňovaním vírusu aj odmietaním očkovania.
„Experimentálne MRNA vakcíny sú rýchlokvaseným pokusom a už dnes máme výsledky štúdie o toho, že výsledkom je produkcia toxického S – proteínu,“ vyjadril sa o vakcínach Kotlár 18. januára 2024.
Komisia pre vyšetrovanie prvýkrát zasadala tento týždeň. O tom, či sú politici kompetentní vyšetrovať pandémiu, sa polemizovalo aj v parlamente. Podľa jeho kolegu z poslaneckého klubu tu nejde o medicínske stanoviská.
Reportáž o vyšetrovaní pandémie pripravila pre Správy RTVS redaktorka Ľubomíra Hulínová.
„Keď ich výstupy sa ukážu nerelevantné, keď ich OČTK odmietne akceptovať, no tak by sa potom mohlo ukázať, že tá komisia bola zbytočná a samozrejme, ten kto ju zriadil, bude niesť politickú zodpovednosť,“ uviedol poslanec Národnej rady SR Roman Michelko (SNS).
Dôležité je podľa neho vysvetliť, prečo sme mali počas pandémie veľké množstvo obetí. „Ja chcem vedieť, kto spôsobil tých 24-tisíc nadúmrtí, ako boli napríklad ignorované odporúčania odborníkov,“ povedal Michelko.
Krajčí hovorí o politizovanej pandémii
V tíme poradcu na ministerstve zdravotníctva bol vtedy aj Martin Pavelka, absolvent Londýnskej vysokej školy hygieny a tropickej medicíny. Vysvetľuje, že na čísla sa treba pozrieť v širšom kontexte. Komisia najskôr odporučila vláde prijať opatrenia ako zákaz cestovania, dodržiavanie odstupu či nosenia rúšok.
„Čo sa týka tej prvej vlny, tých úmrtí bolo zhruba 54, čo bolo jedno z najnižších čísel na svete, od nás lepšie boli len ostrovné štáty,“ poznamenal odborník Ministerstva zdravotníctva SR Martin Pavelka.
Problémom je podľa bývalého ministra zdravotníctva, že rešpekt verejnosti voči vírusu netrval dlho. Pandémia sa spolitizovala. Nespokojných ľudí na protestoch podporovala aj vtedajšia opozícia.
„Na ktorých samozrejme hecovali aby si dávali rúška dole, aby nerešpektovali nariadenia, ktorá vláda nariadila,“ komentoval člen Výboru NR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (Slovensko).
Nízka zaočkovanosť
Aj Martin Pavelka hovorí, že úmrtia začali stúpať v roku 2021, kedy prišli ťažšie varianty vírusu, no bola dostupná aj očkovacia vakcína. Slovensko však malo najnižšiu zaočkovanosť hneď po Rumunsku či Bulharsku. „To že Slováci vakcínu odmietli, je už potom zodpovednosť občanov a nie zodpovednosť štátu,“ doplnil.
Na ochotu dať sa zaočkovať vplývala aj silná dezinformačná kampaň. Tú by mali podľa odborníkov spätne vyšetriť ako prvá.
„Vlastne sme publikovali takú vedeckú prácu, ktorá jasne pomenúva, koľko nás napríklad stáli hoaxy počas pandémie, tie náklady presahujú miliardu eur. Náklady, ktoré boli spojené s opatreniami a so zdravotnou starostlivosťou, ktorá by nebola nutná ak by na Slovensku bolo viac osôb zaočkovaných,“ uviedol odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Krišák.
Vyšetrovanie manažmentu pandémie robia aj v zahraničí, v komisiách sú však len ľudia s vedeckým vzdelaním.
