Asi 13 percent absolventov vysokých škôl si ani rok po štúdiu nenájde prácu. Upozorňuje ministerstvo školstva. Po novom by mohli zamestnanosť svojich absolventov riešiť aj vysoké školy. Ak sa im to podarí, budú lepšie ohodnotené.
Bratislavskom kraji je 302 uchádzačov o prácu z radov absolventov. Z nich viac ako 40 percent je v evidencii kratšie ako tri mesiace, zvyšných 60 viac ako tri mesiace od ukončenia štúdia.
„Technické smery napríklad majú vyššiu zamestnanosť, ako napríklad humanitné odbory, kde toto pociťujeme viacej,“ priblížila predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Zuzana Hozlárová.
Zmenám na vysokých školách, ktoré majú prispieť k zvýšeniu zamestnanosti absolventov, sa v reportáži v Správach RTVS venovala redaktorka Emília Tóth Lengyelová:
Podľa študentskej rady vysokých škôl je najväčší problém v tom, že absolventom chýba prax. Veľa študijných odborov ju nemá, alebo je neplatená. A to je pre študentov problém. „Nie všetci študenti a študentky si môžu dovoliť pracovať zadarmo,“ uviedla Hozlárová.
Študenti bez praxe znamenajú viac práce pre zamestnávateľov. „Nemajú žiadne praktické skúsenosti s prácou. Nevedia sa sami rozhodovať, s každou hlúposťou chodia za zamestnávateľom, vyhovárajú sa, školy ich neučia samostatnosti,“ myslí si viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Zaviazali sa výkonnostnými zmluvami
Po novom majú vysoké školy za úlohu urobiť také zmeny, ktoré percento nezamestnaných absolventov znížia. Zaviazali sa výkonnostnými zmluvami. Ak sa im to podarí, dostanú peniaze navyše.
„Budú sa, napríklad, viac približovať k praxi, viac sa orientovať zmenami v komunikácii s trhom práce,“ vysvetlil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Vysoké školy už majú plány ako si s nezamestnanosťou svojich absolventov poradiť. Pre niektoré je to motivácia prísť s niečím novým.
„Dal by sa vytvoriť odbor, ktorý by bol kombináciou IT a časti medicínskeho vzdelania základného. Lekárovi by minimalizovali ten čas, ktorí on strávi s prichystávaním si tých materiálov do počítača. Urýchlila by s diagnostika aj liečba pacienta,“ povedal rektor Univerzity P. J. Šafárika Košice Daniel Pella.
Ambíciou rezortu je znížiť nezamestnanosť absolventov z 13 na približne 11 percent. „Rozhodne nesúhlasíme s tým, že to má byť či 11 či 10. Minimálne vnímame, že tých päť je teda absolútna hranica,“ dodal Lelovský.
Podľa vysokoškolákov by pomohlo, keby sa školy povinne zaujímali o študentov a ich názor ešte počas štúdia.
