Politik a bankár Michal Kováč bol prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky po rozdelení Československa. Zároveň bol jediným prezidentom SR, ktorého nevolili občania v priamej voľbe, ale poslanci Národnej rady (NR) SR.
Jeho úradovanie poznamenali najmä napäté vzťahy s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a únos jeho syna do zahraničia.
Michal Kováč je zatiaľ jediný z bývalých prezidentov SR, ktorý už nežije. Zomrel 5. októbra 2016 o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní, postupne mu začali zlyhávať orgány.
Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát, roky ho trápila aj Parkinsonova choroba. Bol ženatý a s manželkou Emíliou mal dve deti – synov Juraja a Michala. Štátny pohreb Michala Kováča sa konal 13. októbra 2016, kedy bol vyhlásený aj štátny smútok.
Pozrite si fotogalériu štátneho pohrebu zosnulého bývalého prezidenta SR Michala Kováča:
Vo voľbách bol náhradníkom
Cesta Michala Kováča do Prezidentského paláca nebola až taká priamočiara ako v prípade prvého prezidenta samostatnej Českej republiky Václava Havla. Predchádzali jej primárky v najsilnejšej parlamentnej strane Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
Potenciálnymi kandidátmi hnutia boli Roman Kováč a Michal Kováč. Hlavným kandidátom hnutia sa nakoniec stal Roman Kováč, starší Michal Kováč bol náhradníkom.
Koncom januára roku 1993 sa konali dve skrutíniá (volebné kolo hlasovania) voľby prezidenta v NR SR. V prvom si vtedajší poslanci vyberali zo štyroch kandidátov.
Za HZDS kandidoval Roman Kováč, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) postavilo Antona Neuwirtha, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) nominovala Milana Ftáčnika a Slovenská národná strana (SNS) Jozefa Prokeša. Ani jeden však nezískal potrebných 90 hlasov poslancov.
Na druhý deň poslanci vyberali už len z dvoch najúspešnejších kandidátov z predchádzajúceho skrutínia. Roman Kováč ani Milan Ftáčnik však nezískali ústavnú väčšinu 90 hlasov. HZDS tak do druhého kola volieb nominovala svojho náhradníka – Michala Kováča.
Vo voľbách, ktoré sa konali 15. februára 1993 nemal protikandidáta. Za jeho zvolenie hlasovalo 106 zo 148 prítomných poslancov, proti ich bolo 19 a 20 sa zdržali hlasovania. Zvyšní nehlasovali a jeden hlas bol neplatný.
Michala Kováča do funkcie inaugurovali 2. marca 1993 a jeho funkčné obdobie trvalo do 2. marca 1998, kedy odovzdal právomoci vtedajšej vláde. O znovuzvolenie sa pokúšal opäť v roku 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.
Naštrbené vzťahy s Mečiarom
Veľmi skoro po inaugurácii sa vzťahy prvého prezidenta SR Michala Kováča s vtedajším premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom naštrbili. Dôvodom bola otázka odvolania vtedajšieho ministra diplomacie Milana Kňažka.
Kováč Kňažka napokon po Mečiarovom naliehaní odvolal. A to aj z dôvodu, že Mečiar vtedy ponúkol svoju demisiu.
Vzájomné vzťahy ústavných činiteľov vyhrotila Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú v marci 1994 predniesol v NR SR a ktorá mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi a pád jeho druhej vlády.
Napätie medzi nich vniesol aj prípad zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska z augusta 1995.
Únos prezidentovho syna do zahraničia
Kauza únosu prezidentovho syna poznamenala slovenskú politickú scénu na ďalšie desaťročia. Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Vystúpila z nich skupina mužov a Kováča vyzvali, aby si presadol do ich auta.
Keď odmietol, nasadili mu putá a proti jeho vôli ho previezli do Rakúska. Nechali ho v zamknutom kufri Mercedesu pred policajnou stanicou v Hainburgu.
Anonym miestnych policajtov informoval, že majú pred stanicou hľadaného Slováka. Vzhľadom na to, že na prezidentovho syna bol v tom čase vydaný medzinárodný zatykač, rakúska polícia ho po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne. Zatykač na Kováča ml. vydal Interpol v súvislosti s kauzou Technopol.
Prezident Michal Kováč požiadal vládu, aby vydala žiadosť na vydanie jeho syna z Rakúska. Jeho žiadosť však zostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér totiž tvrdil, že Slovensko nemá relevantné dôkazy o únose. Viacerých vyšetrovateľov tohto prípadu odvolali, a to aj napriek dôkazom, ktoré s únosom spájali vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS).
Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za „samoúnos“, sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Dlhé roky v ňom bránili amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie sa poslancom NR SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Celý život sa venoval oblasti ekonomiky
Ing. Michal Kováč, CSc. sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom a Vysokú školu ekonomickú (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave, kde zostal pôsobiť ako asistent. Bol aj jej externým pedagógom.
Pôsobil v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS), ale aj v zahraničí. Prednášal v Bankovej škole na Kube a bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve.
V roku 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa a stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989.
Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu, kde sa venoval problémom menovej politiky.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia. Medzi rokmi 1991 až1993 bol členom HZDS a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR. Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, neskôr ho zvolili za jeho predsedu. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu. Bol držiteľom niekoľkých ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.
