Medzi novinkami, ktoré koalícia navrhuje zaviesť do Trestného poriadku, je aj takzvaný inštitút podozrivého. Ak prejde, podozriví sa včas dozvedia, že ich polícia vyšetruje. V súčasnosti niektorí vôbec nemusia vedieť, že ich preveruje polícia.
Advokát Juraj Bizoň vysvetľuje, že kým človeka neobvinia, nemusí ani len tušiť, že ho polícia podozrieva zo spáchania trestného činu.
„Takto to urobia celé poza jeho chrbát, on je len svedok, nevie o ničom. Predložia mu to, keď ho obvinia. Potom podajú obžalobu a keď to celé skončí, prešlo osem rokov,“ hovorí advokát Juraj Bizoň.
Takzvanému inštitútu podozrivého sa v Správach RTVS venovala redaktorka Monika Maťová:
Po novom, ak súbor trestných zákonov prejde, podozrivému hneď na začiatku musí polícia vysvetliť, z čoho je podozrivý. Zároveň hneď bude mať právo na advokáta. To, na čom sa odborníci nevedia zhodnúť, je napríklad premlčanie trestných činov.
Skrátenie premlčacej doby pri veľkých korupčných kauzách z 20 na navrhovaných 10 rokov môže, podľa právnika Andrea Beleša, zmariť ich odhalenie.
Špeciálna prokuratúra
„Pri závažnej trestnej činnosti, najmä ekonomického charakteru, často trestné činy vychádzajú najavo až po mnohých rokoch. Niektorí členovia organizovanej zločineckej skupiny sú ochotní až po mnohých rokoch poodhaliť to, že bol spáchaný trestný čin,“ upozorňuje trestný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Andrej Beleš.
„Dvadsať rokov sa mi zdalo neprimerane veľa, pretože po desiatich rokoch si už nikto nič nepamätá, svedkovia nie sú. V podstate sa len škandalizujú ľudia a výsledok nie je žiaden,“ tvrdí Bizoň.
Odborníkov najviac rozdeľuje názor na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. „Úrad špeciálnej prokuratúry je politickým rozhodnutím ruší sa kvôli niekoľkým medializovaným kauzám s politickým pozadím. V skutočnosti však rieši stovky a možno aj tisíce závažných trestných káuz, zločineckých skupín, korupcie, extrémizmus a tak ďalej,“ zdôraznil Beleš.
„On je súčasťou generálnej prokuratúry. Pred jeho vznikom v rámci generálnej prokuratúry existoval odbor boja proti organizovanej kriminalite. Nič nebráni tomu, aby tí prokurátori mali takúto špecializáciu, ale budú dozorovať tieto veci z najvyššieho poschodia,“ vysvetlila členka Súdnej rady a trestná sudkyňa Marcela Kosová.
Trestný právnik Andrej Beleš nespochybňuje, že trestné zákony treba zmeniť. Myslí si však, že zmene má predchádzať odborná diskusia.
