Vládne zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti spôsobia, že ľudia na Slovensku sa budú báť nahlasovať korupciu. Tvrdí to šéfka medzinárodnej organizácie na ochranu oznamovateľov. Vládu a parlament listom vyzvala, aby nepokračovali v prerokovaní novely zákona, ktorú má parlament v programe budúci týždeň.
Ochranu úradu v minulosti dostali napríklad bývalý policajný viceprezident Branko Kišš, či exvyšetrovatelia okolo Jána Čurillu. Zmena môže podľa odborníkov prípadných oznamovateľov odrádzať od nahlásenia korupcie alebo trestného činu.
„Ak je text zákona nejasný, neviete, či sa dostanete do problémov. V navrhovanej zmene je časť, ktorá hovorí, že oznamovateľ nemusí získať ochranu, ak ho obvinia, že zneužíva inštitút oznamovateľa protispoločenskej činnosti,“ upozorňuje riaditeľka Whistleblowing International Network Anna Myers.
Zmenám v zákone o ochrane oznamovateľov sa v reportáži pre Správy RTVS venoval redaktor Erik Adamson:
Poslanec parlamentu za SaS Juraj Krúpa sa obáva, že zmeny v zákone o oznamovateľoch zapríčinia, že zareaguje aj Európska únia.
„Je to vlastne strata právnej istoty, ktorá už bola poskytnutá nielen policajtom, ale aj oznamovateľom,“ upozorňuje Krúpa. Keď o tento štatút oznamovateľ príde napriek tomu, že ho už predtým mal poskytnutý, ide podľa Krúpu o postup proti právnemu systému EÚ. „To znamená, že sa očakáva automaticky konanie z EÚ alebo EK,“ hovorí Juraj Krúpa.
Na konečnej verzii sa vraj ešte pracuje
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) tvrdí, že ministerstvo, ktoré bude zákon v parlamentne predkladať, naďalej pracuje na jeho konečnom znení.
„Pán generálny prokurátor upozorňoval na možnú retroaktivitu. Ten zákon by mal byť ešte prepísaný. Viem, že tento týždeň by mala mať stretnutie pani štátna tajomníčka Kurillovská s pani Dlugošovou. Takže prejdeme si všetky podnety od nich,“ priblížil Šutaj Eštok.
„Tento návrh novely zákon o ochrane oznamovateľov stavia ochranu oznamovateľa z nôh na hlavu. Vlastne stavia do veľkého rizika samotného oznamovateľa, ktorý ak bude chcieť získať status oznamovateľa, keď oznámi napríklad závažne podozrenia z trestnej činnosti. Takáto ochrana mu môže byť odňatá na podnet samotného zamestnávateľa,“ kritizuje predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová.
Zákon schválil parlament počas tretej vlády premiéra Róberta Fica v roku 2019.
