Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov. Podľa agentúry TASS to v utorok (13. 2.) uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Podľa neho sú dôvodom zaradenia do zoznamu hľadaných osôb ich „nepriateľské kroky voči historickej pamäti“ aj Rusku ako takému. Kallasová uviedla, že sa nenechá umlčať a bude ďalej podporovať Ukrajinu.
Portál Nastojaščeja vremja dáva vec do súvislosti s odstraňovaním sovietskych pamätníkov v Pobaltí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
„Kaja Kallasová. Hľadaná podľa článku Trestného zákonníka,“ uvádza sa podľa agentúry TASS v ruskej databáze hľadaných osôb. Na základe akého článku zatykač vydali, databáza neoznamuje.
Server Nastojaščeje vremja pripomenul, že v novembri 2022 odporučila pracovná skupina pri estónskej vláde odstránenie alebo nahradenie 244 z 322 sovietskych pamätníkov v krajine.
V rovnakom čase šéf ruskej kriminálnej ústredne Alexander Bastrykin zadal vypracovanie správy o estónskych plánoch na demoláciu týchto pamätníkov. Vyšetrovatelia mali predovšetkým posúdiť činnosť osôb zapojených do tejto iniciatívy z hľadiska ruského práva.
Okrem Kallasovej sa v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra ocitli desiatky ďalších politikov a činiteľov z pobaltských krajín. A to vrátane 59 zo 68 poslancov lotyšského parlamentu, ktorí schválili odstúpenie od dohody s Ruskom o ochrane pamätníkov, uviedol sever Mediazona.
Podľa TASS zatykač vydali aj na šéfa úradu estónskej vlády Taimara Peterkopa či litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa.
Podľa serveru Delfi na ruský zoznam hľadaných osôb v súvislosti s odstraňovaním sovietskych pamätníkov zaradili celkovo vyše 100 politikov a úradníkov z východnej Európy. Okrem pobaltských krajín tiež z Ukrajiny a Poľska. Poľské médiá spomínajú štvoricu Poliakov, medzi nimi šéfa Medzinárodného trestného súdu (ICC) Piotra Hofmaňského.
„Títo ľudia sú zodpovední za rozhodnutia, ktoré sú v podstate znevážením histórie. Sú to ľudia, ktorí vykonávajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti, proti našej krajine,“ citovala agentúra AFP z Peskovovho vyhlásenia.
Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej je vydanie zatykačov na pobaltských predstaviteľov „len začiatok“. „Za zločiny pred pamiatkou osloboditeľov sveta od nacizmu a fašizmu sa musia zodpovedať!“ uviedla na Telegrame.
Kallasová bude Ukrajinu ďalej podporovať
Kallasová v reakcii na ruský zatykač uviedla, že sa ním nenechá umlčať a že ide o dôkaz, že robí správnu vec. „Budem aj naďalej dôrazne podporovať Ukrajinu. Budem sa aj naďalej zasadzovať o zvýšenie obrany Európy,“ napísala na sociálnej sieti X. V Európe patrí k najvýraznejším zástancom Kyjeva v jeho obrane pred ruskou inváziou.
Litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis označil zaradenie Kallasovej a ďalších politikov na ruský zoznam hľadaných osôb za česť. „Je to určitá pocta pre ľudí, ktorí podporujú Ukrajinu a podporujú boj dobra proti zlu,“ povedal Landsbergis agentúre BNS.
Akokoľvek je rozhodnutie Moskvy skôr symbolickej povahy, osoby zaradené na zoznam by si podľa neho mali nabudúce dobre rozmyslieť, do akých tretích krajín budú cestovať, aby sa vyhli prípadnému vydaniu do Ruska.
Podľa pobaltských štátov ich Sovietsky zväz v rokoch 1940 až 1941 a 1944 až 1991 okupoval. Moskva to odmieta, keďže sa považuje za osloboditeľa tohto územia, a akýkoľvek iný prístup považuje za „falšovanie dejín“, čo je v Rusku zločin, pripomenula AFP.
Po začatí ruskej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu začali Estónsko, Lotyšsko a Litva odstraňovať sovietske pamätníky, ktoré označili za symboly sovietskej okupácie.
V auguste 2022 tak estónske úrady rozobrali v pohraničnom meste Narva sovietsky pamätník, tank T-34 inštalovaný na miesto k 25. výročiu víťazstva v druhej svetovej vojne. Proti odstráneniu tanku sa postavili niektorí obyvatelia aj starosta prevažne ruskojazyčného mesta.
Pobaltské štáty patria k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii. Čelí opakovaným vyhrážkam Moskvy, okrem iného za svoj prístup k ruskej menšine. Obávajú sa tiež možného ruského vojenského zásahu v Pobaltí.
