Syndróm vyhorenia trápi čoraz viac ľudí. Jeho nástup sa však nedá ľahko identifikovať, má totiž veľa nie celkom jednoznačných príznakov. Vyčerpanosť, nechuť do činnosti, strata koncentrácie či nočné bdenie, predstavujú len niektoré z nich.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) syndróm vyhorenia definujú ako syndróm dlhodobého chronického stresu, ktorý na pracovisku nezvládli, priblížil psychológ a zakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč.
O tom, ako a či sa dá vyhoreniu predísť, sme sa v relácii RTVS Aktuálne :24 rozprávali so psychológom:
„Hovoríme najmä o pracovnej sfére. Prvá etapa je idealistické nadšenie – príchod do novej práce alebo novej etapy života – som plný síl, chcem ukázať, že to zvládnem. To je energeticky veľmi náročné. Tým pádom prechádzam do druhej fázy, to je emočné a fyzické vyčerpanie. Človek si uvedomuje, že vynaložené úsilie nezodpovedá vlastným očakávaniam alebo očakávaniam prostredia. Dostavuje sa únava, problémy so spánkom a pochybnosti o sebe,“ vysvetľuje psychológ.
„V treťom štádiu je to apatia a cynizmus, človek je už vyčerpaný. Stiahne sa, je to obrana pred ďalším štádiom, začína rezignovať. Plne si uvedomuje, že všetko čomu čelí nevládze a nevie riešiť. Štvrté štádium je terminálne štádium, a to je kolaps. Buď fyzický, alebo psychický. Je to emočné, psychické a fyzické vyčerpanie,“ dodáva psychológ.
Kto je na vyhorenie náchylnejší?
Kováč sa vo svojej praxi najčastejšie stretáva s vyhorením z práce. Zdôraznil však, že týmto syndrómom často trpia aj ženy na materskej dovolenke alebo tí, ktorí opatrujú svojich blízkych.
Väčší nábeh na vyhorenie majú podľa odborníka perfekcionisti. „Deň má 100 percent a nie jedna aktivita má 100 percent,“ pripomína. Platí to aj pre ľudí, ktorí si nevedia stanoviť hranice.
„Uvedomovať si svoje limity a poznať svoje talenty. Syndróm vyhorenia je dôsledok, dôležité je, čo je príčinou. Môže to byť, že z nejakého dôvodu, nie vždy uvedomelého, sa človek snaží niekomu niečo dokázať,“ hovorí Kováč.
„Dobrou správou je, že v prvých dvoch štádiách si človek môže pomôcť sám, ale vždy je to o tom, že musí zmeniť životný štýl. S rovnakým nastavením človek dosiahne vždy rovnaké výsledky. To znamená, že si musí viac začať uvedomovať svoje potreby a venovať im patričnú pozornosť. Vyhorenie je jednostranná orientácia na niečo bez toho, aby som regeneroval,“ skonštatoval psychológ.
Pri vyšších štádiách už Kováč odporúča vyhľadať odbornú pomoc.
