Najčastejšou témou dezinformátorov je vojna na Ukrajine. Vyplýva to zo správy občianskeho projektu Hoaxy a podvody.
Podľa nej sa cez sociálne siete snažia ľudí vystrašiť, alebo zmiasť. Správa eviduje za minulý rok aj iné formy podvodov. Ide najmä o krádeže identity, či prihlasovacích údajov.
O dezinformáciách sa s odborníkmi v Správach RTVS rozprával redaktor Jakub Horáček:
„Zoznámte sa. Toto je vlnové zariadenie HAARP ELF. ELF vlny prenikajú všetkým na zemi. Tieto vlny sú tak silné, že môžu byť použité k zapáleniu požiaru alebo vytvoreniu zemetrasenia a tsunami,“ písalo sa v statuse profilu na sociálnej sieti, ktorý šíril dezinformácie.
„Vakcíny sú jed, aby mal rodič povinnosť otráviť svoje dieťa. Prečo má byť našou povinnosťou otráviť svoje dieťa hliníkom? Ortuťou?“ popisoval na sociálnej sieti ďalší šíriteľ dezinformácií.
Aj tieto nepravdivé informácie zaznamenáva Správa o dezinformáciách na Slovensku v roku 2023.
Jej autor, bývalý administrátor policajného profilu, ktorý odhaľoval hoaxy, tvrdí, že väčšina z nich sa týkala vojenského konfliktu na Ukrajine.
„Že Slováci budú mobilizovaní na Ukrajinu niekedy v septembri, a to sa začalo šíriť niekedy takto pred rokom na jar,“ uviedol autor Správy o dezinformáciách na Slovensku v roku 2023 Dávid Púchovský.
„Odevné podniky na Slovensku začínajú v utajenom režime šiť vo veľkom počte vojenské uniformy z dôvodu chystanej mobilizácie,“ písalo sa v ďalšom dezinformačnom statuse.
Cieľom bolo vyvolať paniku
„Cieľom týchto dezinformácií bolo vyvolávať paniku,“ dodal Púchovský.
„Dezinformácie sa často správajú ako vírus v tele, ktorý sa nejakým zvláštnym spôsobom snaží otvoriť si vstup do bunky. No a to, čo mu pomáha otvoriť ten vstup, sú naše predsudky alebo negatívne emócie, to môže byť strach, hnev, alebo nenávisť k nejakej skupine,“ vysvetlil sociológ Michal Vašečka.
Správa o dezinformáciách monitorovala aj podvody na občanoch cez internet. Najčastejším cieľom podvodníkov sú osobné údaje, cez ktoré chcú obrať ľudí o peniaze.
„Tí podvodníci sa často tvária, že ide o nejakú oficiálnu inštitúciu ako napríklad banku, poštu alebo štátny orgán a vtedy sú ľudia menej opatrní ohľadom posielania údajov,“ doplnil Vašečka.
Podľa odborníka na dezinformácie je dôležité, aby sme ku každej informácii na internete pristupovali opatrne. Najmä je potrebné sústrediť sa na detaily a nespoliehať sa na prvé dojmy.
Facebooková stránka polície, ktorá sa zameriava na boj proti dezinformáciám, prestala byť aktívna koncom minulého roka. Jej obsah môžu ľudia sledovať na oficiálnom profile polície.
