Pred 20 rokmi sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Prihlásilo sa tým k hodnotám demokratického sveta a prevzalo záväzky kolektívnej obrany. Cesta to nebola priama. Aj pri vzniku samostatného Slovenska sa objavila snaha vstúpiť do Aliancie.
Slovensko sa medzi prvými zaradilo do platformy Partnerstvo za mier, ktorá mala lepšie rozvinúť vzťahy s uchádzačmi o vstup. V období tretej vlády Vladimíra Mečiara nedostalo Slovensko pozvánku pre deficity v demokracii. Bolo to sklamanie, ale očakávané.
Reportáž o 20. výročí vstupu SR do NATO spracovala v Správach RTVS redaktorka Petra Vrablicová:
Po zmene vlády a dôležitom pražskom samite v roku 2002 sa 29. marca 2004 stalo členom obranného zoskupenia.
„Slovensko sa práve v týchto chvíľach stáva členom Severoatlantickej aliancie. Na ministerstve financií USA sa v týchto chvíľach schádzajú predsedovia vlád siedmych krajín: Slovenska, Slovinska, Bulharska, Rumunska, Estónska, Litvy a Lotyšska. Listiny, ktoré dostanú do rúk potvrdzujú, že parlamenty všetkých 19-ich krajín Aliancie súhlasia s ich pristúpením,“ zaznelo v ten deň v hlavných správach Slovenskej televízie.
„Rozšírenie NATO spolu s rozšírením Európskej únie 1. mája nás približuje k našej veľmi, naozaj veľmi dôležitej vízii – celistvej, slobodnej a pokojnej Európe,“ vyhlásil vtedy minister zahraničných vecí USA Colin Powell.
„Keď vzniklo NATO, ľudia týchto siedmich národov boli zajatcami impéria. Znášali krutú tyraniu, bojovali za nezávislosť, svoju slobodu si vydobyli odvahou a vytrvalosťou. A dnes stoja po našom boku ako plnohodnotní a rovnocenní partneri,“ povedal 30. marca 2004 vtedajší americký prezident George W. Bush.
Neľahká cesta do Aliancie
Členstvo v Aliancii bolo a je prestížou. Cesta Slovenska do kolektívneho a demokratického Západu však nebola vôbec ľahká.
„Na jednej strane sme tu mali vládu Vladimíra Mečiara, ktorá de facto deklarovala, že chce byť súčasťou NATO. Vykonávala však také kroky, ktoré viedli k demontáži demokracie a to viedlo k tomu, že sa nás spojenci rozhodli neprijať spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom,“ vysvetlil bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.
Zmenám, ktoré vstup do NATO priniesol, sa v reportáži v Správach :24 venoval redaktor RTVS Martin Hílek:
Pre USA sme v tom čase boli „čiernou dierou Európy“. NATO navyše ani neuvažovalo o rozširovaní. K otvoreniu dverí do Aliancie prispelo Slovensko otvorením svojho vzdušného priestoru pre jednotky Aliancie, ktoré v Juhoslávii zasiahli proti režimu prezidenta Miloševiča.
„Slovensko sa začalo správať ako de facto spojenec. De iure sme člen neboli, ale týmto krokom sme sa začali správať, že to s tým všetkým myslíme vážne,“ pokračoval sociológ Martin Bútora.
Videnie sveta bez bezpečnostných aliancií definitívne zmietli zo stola teroristické útoky z 9.-eho septembra v USA a z 11. marca 2004 v Madride.
„Chceme sa podieľať najmä na boji proti terorizmu. Tento boj je možné vyhrať a verím, že noví členovia sú schopní prispieť k naplneniu tohto cieľa,“ povedal 30. marca 2004 vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda.
Za členstvo SR sa postavili takmer všetci
Za členstvo Slovenskej republiky v NATO sa postavili takmer všetci politici, vrátane prezidenta Rudolfa Schustera. „Chce, aby SR bola nielen pasívnym konzumentom výhod, ktoré z toho plynú, ale aj aktívne prispievala,“ povedal vtedy jeho hovorca Ján Füle.
„Týmto dňom kladieme symbolickú bodku za obdobím, keď si naša republika hľadala svoju tvár na medzinárodnom fóre,“ povedal vtedajší predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský.
„Vďaka tomu, že SR bude v NATO, nebude chlieb ani lacnejší ani drahší,“ povedal predseda Smeru-SD a súčasný predseda vlády Robert Fico v roku 2004. Členstvo Slovenska v NATO odmietli iba komunisti. Rozširovanie Aliancie pritom umožnil práve dialóg a dohody s Ruskom.
„Aliancia zdôrazňovala, že rozšírenie NATO nie je proti záujmom Ruska, naopak, ide o to vytvoriť bezpečnú zónu na hraniciach Ruska a navyše krajiny, ktoré sa pre to rozhodnú, majú na to právo. Sú to suverénne a nezávislé štáty, ktoré si všeličo vytrpeli,“ pokračoval Bútora.
V tom čase nikto netušil, že o necelých 20 rokov neskôr výrok ministra zahraničných vecí USA – Colina Powella, „Naša spoločná budúcnosť bude svetlá,“ prejde zaťažkávacou skúškou.
Ruský prezident Vladimir Putin pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022 vyhlásil, že svet by sa mal vrátiť k bezpečnostnému systému z roku 1997. Teda k systému, keď členmi NATO nebola žiadna z krajín strednej Európy. Jeho snaha o zastrašenie Aliancie nevyšla a NATO, naopak, posilnilo a rozšírilo sa o ďalších členov.
