Pred budovou sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli v pondelok (11. 3.) krátko popoludní slávnostne vztýčili vlajku Švédska, ktoré sa oficiálne stalo 32. členským štátom NATO vo štvrtok 7. marca.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg krátko pred vztýčením švédskej vlajky pred budovou sídla NATO v Bruseli privítal Švédsko ako 32. člena Aliancie. Spoločne so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom potvrdil, že NATO neplánuje rozmiestnenie stálych základní NATO a jadrových zbraní vo Švédsku.
Kristersson uviedol, že jeho krajina svojím členstvom v Aliancii „preberá svoje záväzky v ich celistvosti“. Podľa neho má Švédsko porozumenie pre potreby všetkých obranných kapacít NATO vrátane jadrovej stratégie. „Zároveň však nevidíme potrebu, aby sme v tejto chvíli mali na švédskej pôde stále základne alebo jadrové zbrane,“ zdôraznil.
Podľa Stoltenberga už samotný vstup Švédska do NATO mení vojensko-bezpečnostnú geografiu regiónu Baltského mora. Zvýši ochranu členských štátov Aliancie v tejto oblasti.
V súvislosti so samotným Švédskom zopakoval, že škandinávska krajina po svojom oficiálnom vstupe do Aliancie minulý štvrtok zaujala právoplatné miesto za stolom medzi spojencami a chráni ju teraz článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Poznamenal, že Švédsko sa vzdalo neutrality po 200 rokoch.
Pochvalne sa vyjadril o švédskej armáde a obrannom priemysle. Pripomenul, že Švédsko zvýšilo svoje obranné výdavky a na armádu teraz míňa viac než dve percentá HDP.
Ako pokračoval šéf Aliancie, keď ruský prezident Vladimir Putin pred dvoma rokmi napadol Ukrajinu, „chcel mať menej NATO“ a zničiť Ukrajinu ako suverénny štát. „Dosiahol však to, že NATO je teraz väčšie a silnejšie a Ukrajina je bližšie k NATO,“ uviedol Stoltenberg a dodal, že vstup Ukrajiny do Aliancie už tiež nie je otázkou ‚či‘, ale ‚kedy‘.
