Nový zákon, ktorý zmení fungovanie RTVS, by mohli poslanci v parlamente schvaľovať v zrýchlenom konaní. Pripustil to premiér Robert Fico (Smer-SD). Ešte minulý týždeň pritom predseda mediálneho výboru Roman Michelko (SNS) avizoval štandardný proces. SNS aj Hlas-SD chcú ešte diskutovať na koaličnej rade. Opozícia sa pokúsi prijatie zákona zablokovať.
„Legislatívny proces, môžem ubezpečiť, že nepôjde v skrátenom legislatívnom konaní. Bude to na dvoch schôdzach, tri mesiace sa bude môcť o tom diskutovať. Predpokladám, že budú nejaké pozmeňujúce návrhy,“ tvrdil ešte v piatok (15. 3.) Michelko. Premiér však po troch dňoch prišiel s návrhom, aby sa zmeny prijali rýchlejšie.
„Tu sú dnes splnené všetky podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ale v tejto otázke musí vzniknúť dohoda koaličných partnerov,“ uviedol Fico v nedeľu (17. 3.) vo videu na sociálnej sieti.
„Strana Hlas-SD nebude robiť politiku cez médiá, o RTVS je pripravená hovoriť na koaličnej rade,“ uviedla hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká.
Ministerstvo kultúry na otázky RTVS neodpovedalo. Predseda SNS Andrej Danko však potvrdil, že je o expresnom konaní ochotný diskutovať.
Pripravovanému novému zákonu o RTVS a jeho prípadnému s schvaľovaniu v zrýchlenom konaní sa v reportáži v Správach RTVS venoval redaktor Ivan Tománek:
Opozícia chce proces zvrátiť
„Budeme sa snažiť tento proces zvrátiť, teraz ešte netreba hádzať flintu do žita. Teraz ešte beží legislatívny proces a urobíme všetko preto, aby sme ho zastavili,“ uviedla poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
Koalícia hovorí o spravodajstve RTVS ako o nevyváženom. Chystané zmeny odôvodňuje aj zlou ekonomickou situáciou inštitúcie. Tvrdenia však koaličný trojlístok doteraz nepodložil.
„Máme naše ekonomické výsledky presne v súlade s legislatívou. Rekonštruovali sme niekoľko štúdií, rekonštruovali sme Banskú Bystricu, Bratislavu, Košice rozhlasové štúdiá,“ priblížil minulý štvrtok (14. 3.) generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.
Parlament môže prijať zákony zrýchlene, len ak ohrozujú základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu alebo hrozia hospodárske škody.
„Ústavný súd pristupuje k tomuto inštitútu a jeho preskúmavaniu dlhodobo benevolentne. To znamená, že aj keď ústavný súd v minulosti napríklad konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, tak ešte to nepristúpil k tomu, aby iba z tohto dôvodu vyhlásil zákon za protiústavný,“ priblížil ústavný právnik Vincent Bujňák.
V utorok (19. 3.) sa končí skrátené pripomienkové konanie. Opozícia predložila dve hromadné pripomienky, ktorými sa musí ministerstvo kultúry zaoberať.
