Vojakov v zálohe je na Slovensku málo. Rezortu obrany sa ich stav dlhodobo nedarí rozšíriť. Minister obrany chce zálohy sprístupniť aj pre verejnosť. Jeho predchodcom sa to nepodarilo.
Aktívne zálohy tvoria bývalí profesionáli z ozbrojených síl či polície. Armáda ich môže povolať napríklad pri živelných pohromách. Na tento rok sa do aktívnych záloh prihlásilo iba 28 uchádzačov.
Naše ozbrojené sily však potrebujú stovky vojakov v zálohe. Bývalý minister obrany Jaroslav Naď chcel službu zatraktívniť a novelou zákona povolať do záloh aj takzvaných nevojakov. No podporu v parlamente nezískal.
„Zrazu, na moje prekvapenie, sa rozhodla skupina poslancov za Smer-SD, Hlas-SD, extrémistov a tiež za Sme rodina hlasovať proti alebo sa zdržať hlasovania,“ povedal v roku 2023 Naď.
Aktívnym zálohám Ozbrojených síl SR sa v reportáži v Správach RTVS venoval redaktor Andrej Bálint:
Zapojenie civilistov
Súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) tiež nevylučuje zapojenie civilistov cez dobrovoľnú vojenskú prípravu. Jej výcvik trvá dvanásť týždňov. Chystá viaceré opatrenia.
„Myslím si, že predovšetkým musíme skrátiť výcvik natoľko, aby sme vedeli, čo dostaneme od prípadného uchádzača, a teda to otvoriť aj širokému spektru ľudí,“ povedal Kaliňák.
„Myslím si, že skracovanie výcviku alebo znižovanie už tak spornej kvality predpokladov, ktoré by mali aktívne zálohy plniť, nepovedú k dobrému výsledku,“ priblížil bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Napríklad na Karlovej Univerzite v Česku sa snažia do aktívnych záloh získať už študentov. „Motivácia pre službu v aktívnych zálohách by mala byť predovšetkým hlboká a vnútorná. Nemala by byť motivovaná vidinou finančného zisku alebo úľav v škole,“ povedal Bránik.
Slovenské ozbrojené sily majú v aktívnych zálohách zhruba 200 vojakov. Pre porovnanie, v Česku ich je okolo tri a pol tisíca. Severské krajiny, ako napríklad Dánsko či Švédsko, majú v zálohách približne 20-tisíc vojakov.
