Regionálna koalícia proti Iránu by mohla byť zoskupením krajín na Blízkom východe, ktoré sa odlišujú etnicky alebo aj nábožensky. Majú však spoločný cieľ, pripraviť sa na hrozbu Teheránu. Podľa analytika napríklad aj spoločnou vojenskou stratégiou.
Spojenectvo s Izraelom naznačili viaceré štáty už počas víkendu. Na obranu sa mu ponáhľali nielen jeho dlhoroční partneri ako Spojené štáty, Spojené kráľovstvo či Francúzsko, ale aj Jordánsko. Zapojila sa aj Saudská Arábia.
„Neexistuje v tejto chvíli žiadna prekážka, aby došlo k zbližovaniu a k tomu, aby sa zlaďovali aj vojenské stratégie. V prípade ohrozenia jednej z týchto krajín buď zachovala tá jedna krajina neutralitu, alebo dokonca operovala v prípade potreby v prospech iného štátu,“ povedal bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Iránsky režim podľa neho pôsobí stabilne. „V krajine sa zrejme udrží dlho a bude stále radikálnejší,“ dodal.
Tel Avivu sa to podľa analytika nepáči, keďže na rozdiel od Teheránu chce mať korektné partnerské vzťahy s okolitými krajinami.
„Irán má svoju filozofiu postavenú na moci a dominancii nad inými krajinami, čiže chce zohrávať úlohu blízkovýchodného hegemóna. Toto je vec, ktorú nie je ochotný tolerovať prakticky žiaden zo štátov, ktoré sa tam nachádzajú,“ vysvetlil Bránik.
Ako sa na konflikt Izraelu s Iránom pozerá bezpečnostný analytik Radovan Bránik, si pozrite v reportáži zo Správ RTVS, ktorú pripravila redaktorka Viktória Bellová:
Náboženský aspekt
Je to dané aj odlišnými religióznymi prúdmi na Blízkom východe. „Do toho vstupuje náboženský aspekt, a to vzťahy medzi šiitmi a sunitmi. Máme na to tendenciu pozerať ako na vzťahy medzi evanjelikmi a katolíkmi. Táto paralela sedí, keď sa prenesieme do doby 30-ročnej vojny,“ vysvetlil vojenský publicista Andrej Žiarovský.
Pod pokrievkou islamského sveta to buble už niekoľko rokov. Niektoré krajiny Blízkeho východu sa podľa analytika preto spájajú proti Iránu v hesle nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ, aby si poistili svoju bezpečnosť.
