Nemá ani jedného spolužiaka. Reč je o sedemročnom Mahirovi Behlulovičovi, ktorý je jediným predškolákom v malej bosniackej dedine Petroviči. Tá má dlhodobo problém s obyvateľstvom. Ešte viac sa prehĺbil v povojnovom období v 90. rokoch. Škola bola preto niekoľko rokov zatvorená. Keď Mahir dosiahol školský vek, opäť ju otvorili.
Mahir a Samir. Jediný žiak a jediný učiteľ v škole si k sebe nejaký čas hľadali cestu. „Prvý deň, keď Mahira odprevadila do školy jeho mama, pozreli sme na seba ako mačka a myš. Chlapec sa asi snažil odhadnúť, aký budem učiteľ, či nebudem prísny. A ja som dúfal, že bude komunikatívne dieťa. Našťastie sa to naplnilo,“ uviedol učiteľ Samir Kopič.
„Myslel som si, že to bez kamarátov nezvládnem. Ako ubiehali dni a roky, zvykol som si na to. A dnes mi vôbec nevadí byť jediným žiakom v mojej škole,“ ozrejmil Mahir.
Netradičnej škole v Bosne a Hercegovine sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka RTVS Viktória Bellová:
Teší sa z toho aj jeho mama, ktorá nemá možnosť odsťahovať sa niekam inam. „Je to pre nás obrovská výhoda, že školu otvorili. Na začiatku to bolo pre mňa náročné. Ale keď vidím, že si chlapec v učiteľovi našiel kamaráta a škola ho baví, som veľmi šťastná,“ hovorí Mahirova matka Azema.
Dedinka Petroviči, kde chlapec a jeho mama bývajú, leží uprostred hôr. Kedysi v nej žilo asi 300 obyvateľov. Dnes ju obýva len niekoľko desiatok ľudí. Najbližšie mesto je odtiaľ vzdialené asi 40 minút cesty autom. Úrady sa preto rozhodli opäť otvoriť školu iba pre Mahira, aby nemusel dochádzať.
„Mahir bude prvý stupeň navštevovať päť rokov, a potom zrejme budeme musieť školu, žiaľ, opäť zatvoriť,“ myslí si učiteľ Samir. Dovtedy ich čaká ešte veľa hodín matematiky a jazyka. A veľa objatí, čo je ich tradícia pred každým začiatkom vyučovania.
