Ivan Korčok mal v prezidentských voľbách hlasy od takmer jeden a štvrť milióna voličov. Okamžite sa začalo špekulovať, či túto podporu v budúcnosti zužitkuje v ďalšej politickej kariére.
V minulosti sa o to snažili viacerí prezidentskí kandidáti. Podľa sociológa Jakuba Hankovského však takáto cesta nie je jednoduchá.
„História nás učí, že príbehy boli rôzne a skôr nedopadli najlepšie pre neúspešných prezidentských kandidátov, ktorí mali politické ambície,“ vysvetlil. Príkladom je aj ústavný právnik Radoslav Procházka, ktorý kandidoval v prezidentských voľbách v roku 2014.
Napriek tomu, že sa nedostal do druhého kola, dostal viac ako 403-tisíc hlasov voličov. Za druhým Andrejom Kiskom zaostal o zruba 50-tisíc hlasov, prvý skončil Robert Fico s takmer 532-tisíc hlasmi.
Procházka sa rozhodol vysokú podporu občanov využiť a založil stranu Sieť. Tá v parlamentných voľbách v roku 2016 skončila so ziskom 5,6 percenta hlasov.
Do straníckej politiky sa rozhodol vstúpiť aj úspešný kandidát a exprezident Andrej Kiska. Založil stranu Za ľudí, s ktorou sa v parlamentných voľbách v roku 2020 uchádzal o podporu občanov. Dopadol však podobne ako Radoslav Procházka. Jeho strana získala len 5,77 percenta hlasov.
Vo voľbách do NR SR voliči uvažujú inak
Sociológ Jakub Hankovský vysvetlil, že pri parlamentných voľbách často neplatí konverzia voličskej podpory z prezidentských volieb. Príčinou je, že voliči v parlamentných voľbách uvažujú inak.
„Rozhodujú sa na základe iných kritérií,“ dodal. Voliči si podľa neho uvedomujú, že v parlamentných voľbách rozhodujú o exekutívnych funkciách a o tom, kto bude reálne viesť krajinu a vládu.
„Preto treba uvažovať nad tým, kde je priestor na využitie silného mandátu, ktorý Ivan Korčok získal, a aby ho dokázal využiť a nekanibalizoval ostatné politické strany,“ povedal.
Diskusie o politickej spolupráci
O spolupráci s Ivanom Korčokom chce diskutovať líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Malo by sa tak stať v najbližších dňoch.
„Ivan Korčok sám povedal, že ide premýšľať o tom, či chce pokračovať v politike. Máme nejakú predstavu, ale nechcem ju hovoriť verejne. Nepatrí sa to predtým, ako sa o tom porozprávame spoločne,“ povedal. Dodal, že stretnutie očakáva v najbližších dňoch až týždňoch.
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča závisí od rozhodnutia Ivana Korčoka. „Buď hlasy prenechá opozičným stranám a svoju budúcnosť bude orientovať iným smerom ako vstupu do straníckej politiky, alebo sa rozhodne založiť si stranu,“ priblížil.
Zatiaľ podľa Lenča nie je jasné, ako sa diplomat a neúspešný kandidát na prezidenta Korčok rozhodne.
Spomenul tiež skúsenosti Radoslava Procházku a Andreja Kisku, ktorých oba pokusy skončili „fiaskom“. „Možno by to mohol Ivan Korčok zvažovať predtým, než sa rozhodne, ako naloží s podporou 1 243 709 hlasov voličov,“ dodal.
