Len pred pár dňami sme si pri zmene na letný čas pretočili čas o hodinu dozadu. Podľa spánkového vedca a neurogenetika Tomáša Eichlera sa s posunom času naše biologické hodiny vedia pomerne rýchlo vysporiadať. Domnieva sa však, že väčší vplyv môže mať s ním súvisiaci chaos.
„Menia sa všetky systémy, môže tým trpieť doprava. Ide o nadbytočný stres. Dobre mienená funkcia na ušetrenie elektriny spôsobuje momentálne viac komplikácií. Pokiaľ ide o adaptovanie sa na zmenu ročných období, tomu sa biologické hodiny vedia prispôsobiť. Trochu náročnejšie to je, keď cestujete do inej časovej zóny,“ pokračoval Eichler.
Ako zlepšiť náš spánok a ako naň vplýva posun času priblížil v relácii Aktuálne :24 spánkový vedec a neurogenetik Tomáš Eichler:
Ľudskému organizmu však vieme pomôcť, aby sa posunu času, ktorý súvisí aj s inými biologickými procesmi v tele, prispôsobil rýchlejšie. Pomôcť by podľa neurogenetika malo vystavovanie sa svetlu, pohyb a stravovanie v rovnakom čase. Prispôsobiť sa relatívne rýchlo vedia aj deti. Iné je to však pri novorodencoch.
„Veľmi malé deti po narodení ten biologický rytmus nemajú tak zabehnutý, musia si ho natrénovať. Tým, že sú naše biologické hodiny trénovateľné, v podstate ľudské bytosti všetkých vekov si ho vedia dobehnúť,“ pokračoval Eichler.
Dodal, že ak máme spánkový dlh, mali by sme ho dobehnúť čo najskôr, a to aj mimo bežného času, kedy chodievame spávať.
Spánková hygiena
Spánkovú hygienu tvoria všeobecné odporúčania, čo robiť, respektíve nerobiť, aby sme lepšie spali. Potrebné sú podľa Eichlera najmä preto, lebo ľudia sú v dnešnej dobe odtrhnutí od prírody.
„Naše gény tu nie sú na to, aby sme boli nevyspatí a chorí. Oni očakávajú signály z prostredia a spánková hygiena nám pomáha definícia, čo sú tie signály. To znamená správna životospráva, správna výživa, správny pohyb, tiež ako by malo vyzerať to prostredie na spánok,“ priblížil spánkový vedec.
Správne prostredie pre spánok by malo byť tmavé a primeranej teploty, čerstvo vyvetrané a bez rušivých vplyvov. Mali by sme sa v ňom cítiť emocionálne bezpečne. Pred spánkom by sme nemali jesť ani extrémne sladké, ani extrémne štipľavé jedlá. Pripomenul, že by sme sa mali riadiť podľa vlastného metabolizmu. Ísť spať úplne hladný neodporúča.
Alkohol relaxuje všetky svaly, preto sa cítime uvoľnení. Avšak narúša a ničí mozgové bunky. Po jeho konzumácii sa uvoľnia aj dýchacie svaly, pre čo viacej chrápeme a budíme sa. Celková kvalita spánku sa tak zníži. Káva je zdravá, avšak len v istej miere.
„Obsahuje antioxidanty a iné živiny pre mozog. Samozrejme, keď máme veľkú dávku kofeínu v tele, budí nás. Lenže káva nie je len kofeín. Sú tam rôzne látky, niektoré sú dobré. Ak pijeme priveľa kávy, môže to zvyšovať úzkosti. Je rozdiel dať si jednu až tri kávy denne a je rozdiel dať si 20 káv za deň,“ pokračoval Eichler.
Kvalitu spánku, ako uviedol spánkový vedec, vie zlepšiť ak psychohygiena. Výrazne ju pozdvihne pomyselné „upratanie“ úzkostí a strachov zo dňa pri rozhovore so psychológom, priateľmi alebo pri meditácii. „Spánok to nenahradí, ale zlepší ho to,“ dodal.
