Vyšetrovaním obvinení, ktoré súvisia s vyjednávaním medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom o vakcínach proti covidu-19, sa začal zaoberať Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO). Informoval o tom server Politico s odvolaním sa na hovorcu prokuratúry v belgickom Lutychu.
Vyšetrovatelia Úradu európskeho verejného žalobcu prípad v posledných mesiacoch prevzali od belgických žalobcov. Von der Leyenovú vyšetrovali pre „zasahovanie do verejných funkcií, ničenie SMS, korupciu a konflikt záujmov“, vyplýva z právnych dokumentov, do ktorých Politico malo možnosť nahliadnuť.
Úrad EPPO, ktorý má silné vyšetrovacie právomoci, už skôr prezradil, že nákup vakcín skúma. Nikdy sa však nevyjadril k tomu, či sa zaoberá aj šéfkou Európskej komisie. V súvislosti s prípadom zatiaľ nikto nebol obvinený.
Otázky o tom, ako bola zmluva s Pfizerom dojednaná, prenasledujú šéfku Európskej komisie od chvíle, keď už viac ako pred rokom denník The New York Times (NYT) uviedol, že si vymieňala správy so šéfom tejto farmaceutickej firmy v čase prípravy obrieho kontraktu z mája 2021.
Vakcíny EÚ od Pfizeru objednala stovky miliónov. Dvojica si podľa NYT volala a vymieňala správy asi mesiac, pričom táto „osobná diplomacia zohrala v dohode veľkú úlohu“.
Pripojila sa aj maďarská a poľská vláda
Vyšetrovanie prípadu pôvodne začali belgické úrady v Lutychu začiatkom roka 2023 po trestnom oznámení. Podal ho miestny lobista Frédérico Baldana. Neskôr sa k nemu pripojili maďarská a poľská vláda.
Poľsko svoju sťažnosť vlani stiahlo po tom, ako v krajine po voľbách vznikla proeurópska vláda vedená Donaldom Tuskom, uviedol poľský vládny hovorca.
Baldanovo trestné oznámenie sa týkalo práve údajnej výmeny textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlom v období pred uzavretím kontraktu o vakcínach. Aféra získala názov Pffizergate.
Vakcíny mali mať hodnotu viac ako 20 miliárd eur. Fakt, že sa vyšetrovaním začal zaoberať hlavný európsky žalobca, môže podľa bruselských médií znamenať pre šéfku EK komplikáciu pri jej snahách získať po voľbách do EP druhý mandát na čele únijnej exekutívy.
Mnoho vakcín vyhodili
V decembri minulého roka server Politico s odvolaním sa na vlastnú analýzu napísal, že únijné krajiny vyhodili najmenej 215 miliónov dávok vakcín proti chorobe covid-19. Daňových poplatníkov to stálo zhruba štyri miliardy eur.
Mnohé z týchto vakcín kúpili na vrchole pandémie v roku 2021. To v čase, keď EÚ uzavrela svoj najväčší jednorazový kontrakt na nákup 1,1 miliardy dávok od spoločností Pfizer/BioNTech.
Server v tejto súvislosti podotkol, že je ľahké zabudnúť, aká neistá bola situácia v roku 2021, keď bola dohoda o vakcínach vychvaľovaná. Jej veľkosť i načasovanie sa ale podľa neho ukázali ako problematické.
Krajiny boli viazané nákupom dávok aj v čase, keď pandémia ustupovala. Zatiaľ čo snahy darovať prebytočné vakcíny tretím krajinám boli zmarené klesajúcim dopytom aj logistickými problémami.
EPPO vedie celoeurópske vyšetrovanie finančných zločinov. Teoreticky môže zabaviť aj telefóny a ďalšie relevantné materiály z kancelárií Európskej komisie. Taktiež aj v iných krajinách, ako je napríklad von der Leyenovej rodné Nemecko, poznamenalo Politico.
Komisia zatiaľ odmietla potvrdiť existenciu textových správ či prezradiť ich obsah. „Všetko potrebné už bolo povedané. Budeme čakať na výsledky,“ komentovala kauzu Pfizergate už skôr šéfka EK. Maďarská vláda na žiadosť o komentár neodpovedala. Pfizer a EPPO prípad nechcú komentovať, dodalo Politico.
