Veľkú odozvu na internete získala občianska iniciatíva „Munícia pre Ukrajinu“. Ide v nej o to, aby sa občania dobrovoľnými darmi zozbierali na muníciu pre ukrajinskú armádu, ktorá sa snaží vytlačiť ruskú armádu späť domov do Ruska.
Iniciatíva získala na sociálnych sieťach veľa reakcií, spájajú sa s ňou však aj hoaxy. Na niektoré z nich sme sa v rubrike Overovňa v Rádiu Slovensko pozreli s technologickým novinárom Martinom Hodásom.
Jednoznačne najrozšírenejší je naratív o tom, že prispievatelia do zbierky sami pomáhajú zabíjať ľudí, keďže Ukrajincom kupujú zbrane a muníciu. „Tento naratív sa šíri vo forme výčitiek a zvyčajne ho sprevádza fotografia vojaka, bežného muža či najčastejšie dieťaťa, čo má vyvolanie tejto emócie podporiť,“ priblížil Hodás.
„Dá sa ohradiť, že je to jednoducho len názor na zbierku. Takto si ju niektorí občania vysvetľujú, takto ju čítajú. To je síce pravda, ale ono to jednoducho principiálne nesedí. Už len z toho prostého dôvodu, že to Ukrajinci sa bránia a Rusko je agresorom, ktorý v rozpore s medzinárodným právom vtrhol na územie inej krajiny,“ pokračuje.
Ak sa Ukrajina nebude brániť a spojenci jej nebudú pomáhať napríklad dodávkami vojenskej podpory, Rusi nakoniec ovládnu celú krajinu. „Pokiaľ ide o spomínané zabíjanie detí, ani to nedáva zmysel. Ruské deti totiž na Ukrajine nebojujú, takže ich munícia zakúpená pre ukrajinskú armádu nemá ako zabiť,“ vyhlásil Hodás.
Je síce pravda, že Ukrajinci podnikajú operácie aj na území Ruska, avšak podľa doterajších správ ide spravidla o útoky výlučne na vojenské ciele, čo sa naopak nedá povedať o samotnej ruskej agresii.
Falošný web
Zbierka na muníciu pre Ukrajinu „namotala“ na seba nielen dezinformátorov, ale aj podvodníkov. Niekto si urobil webstránku s takmer totožnou adresou, zmenil len jedno písmeno, a zároveň s ukradnutým vizuálom, ktorý vyzeral ako reálna stránka zbierky.
Na tomto webe mohli oklamaní dobrovoľníci prispievať pomocou platby kartou, avšak tieto peniaze nešli na pomoc Ukrajincom. Podobné prípady treba riešiť s políciou a združenia stojace za zbierkou preto na falošný web podali trestné oznámenie.
Hostingové firmy a registrátori nezvyknú vypínať weby len tak, typicky v týchto prípadoch čakajú na pokyny od súdov alebo OČTK (orgánov činných v trestnom konaní).
„V tomto konkrétnom prípade však prevádzkovateľ falošnej stránky po medializácii prípadu svoj web sám vypol,“ vysvetlil technologický novinár.
