Pripomíname si deň, keď nacistické Nemecko kapitulovalo, čím sa skončila 2. svetová vojna v Európe. O tom, čo k tomu viedlo, sme vo vysielaní RTVS diskutovali s dvoma historikmi, riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania Marianom Uhrinom a bývalým riaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom.
Otvorenie východného frontu malo v histórii udalostí druhej svetovej vojny obrovský význam. Práve prepadnutie Sovietskeho zväzu predznamenalo koniec expanzie nacistického Nemecka.
„Ten tankový valec, blitzkrieg, sa zastavil,“ vysvetlil Marian Uhrin. V decembri 1941 došlo k zastaveniu rýchlej operácie a nacisti prvýkrát museli ustupovať. Nasledovalo obkľúčenie Leningradu (dnešný Petrohrad), ktoré trvalo viac ako 900 dní. Ako zdôraznil Stanislav Mičev, zlom priniesla bitka o Stalingrad (dnešný Volgograd).
Možno až zbytočná bitka
„Možno až zbytočná bitka o mesto, ktoré nemalo z pohľadu nemeckých generálov taký význam, dôraz na to kládol najmä Hitler,“ povedal Uhrin o Stalingrade.
Ako dodal, išlo však o asi najväčšiu bitku priamo v meste či v centre mesta, „kde sa bojovalo nielen o každú ulicu, ale o každé poschodie, každú miestnosť. Častokrát boli jednotky pomiešané v poschodiach v jednotlivých budovách. Je to svojím spôsobom až fenomén boja v meste“.
Dôležitú úlohu hrali ostreľovači. V Stalingrade bola núdza o vodu. „Keď Nemci chodili po vodu, tak ostreľovači likvidovali ľudí, ktorí mali vodu prinášať do objektov, kde sídlili nemecké jednotky,“ priblížil Mičev.
„Ešte sa to robilo aj takým spôsobom, že ten prvý, ktorý išiel po vodu, bol strelený do brucha tak, aby nebol mŕtvy. Vždy ho chceli jeho kolegovia zachrániť a tým aj ďalší vojaci padli za obeť,“ opísal Mičev.
