Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok (28. 5.) požiadal členské krajiny, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa.
Kyjev má podľa neho právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku. Informuje o tom informovala agentúra AFP.
„Podľa vojnového práva je to úplne možné a nie je to v rozpore… Mohol by som sa revanšovať alebo by som mohol bojovať proti tomu, kto proti mne bojuje zo svojho územia. Musíte nájsť rovnováhu medzi rizikom eskalácie a potrebou Ukrajincov brániť sa,“ povedal Borrell na začiatku schôdzky ministrov obrany členských krajín EÚ v Bruseli.
Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.
Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany. Holandsko nemá v tomto smere žiadne obmedzenia a dúfa, že „ostatné krajiny, ktoré majú iné postoje, to zmenia“, uviedla šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová.
„Je celkom možné, že musia zasahovať ciele aj vo vnútri Ruska. Môj názor je, že by sa o tom nemalo diskutovať,“ dodala.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur dúfa, že „všetky krajiny, ktoré majú tieto aktíva, dajú povolenie Ukrajine“. Podľa jeho slov „nemôže byť normálne, že Rusko útočí veľmi hlboko na ukrajinské územie a Ukrajinci bojujú s jednou rukou za chrbtom“.
Na prehodnotenie postoja vyzval aj šéf NATO
Na prehodnotenie postoja Západu v súvislosti s ukrajinskými útokmi na ruské územie so západnými zbraňami vyzval aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Poukázal pri tom na to, že ruská armáda ostreľuje Charkov zo svojho územia.
„Použitie zbraní dodaných na Ukrajinu západnými spojencami proti cieľom vo vnútri Ruska by neurobilo z NATO a jeho členov stranu konfliktu,“ uviedol Jens Stoltenberg.
„Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasahovať ciele mimo územia Ukrajiny,“ povedal šéf NATO.
Na druhej strane hranice podľa neho môžu byť odpaľovacie zariadenia, ktoré útočia na Ukrajinu.
„Keď ich Ukrajinci nemôžu zasiahnuť, je pre nich oveľa ťažšie brániť sa,“ dodal. Stoltenberg sa zúčastňuje na utorkovom zasadnutí ministrov obrany krajín EÚ, ktorého hlavnou témou je práve pomoc Ukrajine.
Šéf NATO svoj postoj k používaniu západných zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte oznámil už v rozhovore, ktorý minulý piatok uverejnil týždenník The Economist.
„Myslím, že nadišiel čas, aby spojenci zvážili, či neodvolať niektoré obmedzenia, ktoré zaviedli na použitie zbraní, ktoré dali Ukrajine,“ uviedol vtedy Stoltenberg.
Argumentoval napríklad tým, že v súčasnosti sú boje intenzívnejšie pri Charkove, ktorý sa nachádza neďaleko ruskej hranice.
Predtým boli hlavným ťažiskom bojov ukrajinské regióny okupované Ruskom. Ako Stoltenberg spomenul, niektorí spojenci už tieto obmedzenia zrušili.
Stoltenbergova výzva sa týka v prvom rade americkej administratívy, ktorá chce kontrolovať, na aké údery Ukrajina používa americké zbrane.
„Je na každej krajine, nech sa rozhodne. Myslím ale, že je na čase zvážiť zrušenie týchto obmedzení,“ povedal v utorok šéf NATO novinárom v Bruseli. „Máme právo podporiť Ukrajinu, to z nás nerobí stranu konfliktu,“ dodal.
Reagovalo aj Rusko
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval už v pondelok na Stoltenbergove skoršie vyhlásenia a vyhlásil, že Severoatlantická aliancia je priamym účastníkom konfliktu na Ukrajine. Aliancia pod vedením Spojených štátov sa podľa Peskova snaží konflikt eskalovať vojenskou rétorikou.
Ruský prezident Vladimir Putin varoval šéfa NATO Jensa Stoltenberga a takzvaný kolektívny Západ, aby nedovolili útoky Ukrajiny na vojenské ciele v Rusku s použitím západných zbraní.
Západ by podľa neho mal vedieť, s čím sa zahráva. Pred odchodom z Taškentu po návšteve Uzbekistanu prezident zopakoval svoje varovanie pred eskaláciou vojny na Ukrajine do globálneho konfliktu, informovala tlačová agentúra TASS. Putin povedal, že Rusko pozorne sleduje diskusiu na Západe.
Podľa Putina ukrajinské útoky na ruské pohraničné oblasti podnietili Moskvu, aby začala ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytvorila „nárazníkovú zónu“. Rusko by muselo rozhodnúť o vytvorení novej takejto zóny, ak by Ukrajina použila presné zbrane dlhého doletu, citovala Putina agentúra TASS.
Charkovská oblasť je teraz podľa Putina stredobodom ruského vojnového úsilia. „Všetko sa teraz točí okolo vývoja situácie v oblasti prístupu k Charkovu,“ povedal šéf Kremľa v odpovedi na otázku novinárov.
