Európsky sen Gruzínska visí na vlásku. Aj keď má krajina kandidátsky štatút, vládni politici ju ťahajú k Rusku. Budúcnosť v EÚ najnovšie ohrozuje nová legislatíva pripomínajúca tú kremeľskú – o zahraničných agentoch.
Na situáciu v Gruzínsku sa v Správach RTVS pozrel redaktor Michal Cimerman:
Proti navrhovanej norme protestujú tisíce Gruzíncov už niekoľko mesiacov.
„Tento zákon stigmatizuje každú slobodne zmýšľajúcu organizáciu, ktorá dostane viac ako 20 percent svojich financií zo zahraničia. Takéto mimovládky urobili pre Gruzínsko veľa dobrého. Sú ich stovky a teraz im hrozí, že skončia. Legislatíva dáva rezortu spravodlivosti právomoc zastaviť činnosť ktorejkoľvek z nich podľa vlastného uváženia,“ uviedol jeden z protestujúcich Nika Šurgaja.
Protesty neutíchajú
Napriek neutíchajúcim protestom, koaliční poslanci začiatkom mája posunuli zákon do druhého čítania. Situáciu v uliciach to eskalovalo a protestujúci sa neúspešne pokúsili dobyť do parlamentu.
„Legislatíva, v akej ju poslanci prijali, je neprijateľná. Vytvára to vážne prekážky v ceste Gruzínska do Európskej únie,“ podotkol vedúci Riaditeľstva európskej komisie pre rozširovanie Jan Koopman.
Podľa odborníkov znalých pomerov v Gruzínsku ovplyvňuje politiku vlády aj bývalý premiér a oligarcha Bidzina Ivanišvili.
Jeho majetok má hodnotu päť miliárd eur, čo je tretina ročného HDP Gruzínska. Peniaze zarobil v Rusku a prozápadne orientovaní Gruzínci sa obávajú, že krajinu ťahá opäť smerom k Moskve.
„Zákon o zahraničnom vplyve posilní našu suverenitu. Do našej vnútornej politiky chcú zasiahnuť globalisti vojny. Oni organizujú protivládne protesty,“ tvrdí expremiér Gruzínska a čestný predseda vládnej strany Bidzina Ivanišvili.
Od rozpadnutia Sovietskeho zväzu, ktorého bolo Gruzínsko súčasťou, uplynulo 30 rokov. Gruzínci si ale pamätajú aj udalosti spred 16 rokov. Vtedy Rusko napadlo tento malý východoeurópsky štát pod zámienkou ochrany separatistického Južného Osetska a Abcházka.
Názory na smerovanie krajiny rozdeľujú Gruzínsko dodnes a podľa analytikov je na vláde, či si dvere do Európskej únie nechá pootvorené alebo ich zatvorí.
