Gruzínsky parlament v utorok (28. 5.) prelomil veto prezidentky Salome Zurabišviliovej k zákonu o zahraničných agentoch.
Pôvodnú verziu zákona, ktorú zákonodarný zbor predtým schválil v troch čítaniach, podporilo 84 poslancov, štyria boli proti. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA. Proti samotnému vetu prezidentky predtým hlasovalo 66 poslancov.
Gruzínska prezidentka zákon s oficiálnym názvom O transparentnosti zahraničného vplyvu vetovala 18. mája, štyri dni po tom, ako ho v treťom čítaní schválili v parlamente poslanci vládnucej strany Gruzínsky sen a jej spojenci. Tento politický blok mal v parlamente dostatok hlasov na prelomenie veta.
Na základe tohto zákona sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia bude musieť zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.
V reakcii na zámer strany Gruzínsky sen presadiť kontroverzný návrh zákona sa už začiatkom apríla spustili masové protivládne protesty. Návrh zákona kritizovali Európska únia, NATO, Rada Európy či OSN.
Vládnuca strana ho obhajovala s tým, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Takúto legislatívnu normu sa snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken už skôr uviedol, že USA v prípade schválenia zákona prehodnotia bilaterálnu spoluprácu s Gruzínskom a zavedú vízové obmedzenia.
Strana Gruzínsky sen označila tento krok za komický a bezprecedentný a poznamenala, že politika vyhrážok nezodpovedá duchu strategického partnerstva.
Podľa reportéra agentúry DPA sa pred parlamentom aj v utorok zhromaždili tisíce ľudí protestujúcich proti zákonu. Demonštranti označili predstaviteľov Gruzínskeho za „otrokov“, „zradcov“ a „Rusov“, čím narážali na to, že kritici v ňom vidia paralely so zákonom prijatým v Rusku, ktorý vláda už roky využíva na potlačenie opozície a nezávislých médií.
Reakcia Európskej komisie a Rady Európy
Európska komisia (EK) aj Rada Európy (RE) v utorok večer odsúdili rozhodnutie gruzínskeho parlamentu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v správe pre médiá vyhlásil, že EÚ „hlboko ľutuje“, že gruzínsky parlament sa rozhodol prelomiť prezidentkine veto. Tiež ľutuje, že nebral do úvahy právne argumenty Benátskej komisie, vedúce k jasnému odporúčaniu zrušiť tento zákon.
„EÚ opakovane zdôrazňovala, že zákon prijatý gruzínskym parlamentom je v rozpore so základnými zásadami a hodnotami EÚ. Jeho zavedenie povedie k nedodržaniu najmenej troch z deviatich krokov uvedených v odporúčaní Európskej komisie pre získanie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré schválili lídri EÚ. To bude mať negatívny vplyv na cestu Gruzínska do EÚ,“ odkázal Borrell.
Spresnil, že ide o časť týkajúcu sa šírenia dezinformácií, polarizácii spoločnosti a základných práv a aktivít organizácií občianskej spoločnosti.
„Vyzývame gruzínske orgány, aby zvrátili tento trend a vrátili sa pevne k smerovaniu do EÚ. Ešte stále je čas na zmenu dynamiky, na to je však potrebný silný záväzok zo strany vládnych orgánov,“ vysvetlil Borrell. A upozornil, že EÚ a jej členské štáty zvažujú všetky možnosti, ako na tento vývoj reagovať.
Zákon nie je v súlade s normami EÚ
Generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová vo svojom vyhlásení dôrazne odsúdila rozhodnutie gruzínskeho parlamentu zrušiť veto a pristúpiť ku konečnému schváleniu zákona o zahraničných agentoch v jeho súčasnej podobe, aj napriek kritike medzinárodných partnerov, že zákon nie je v súlade s európskymi normami.
„Týmto krokom sa gruzínske úrady, žiaľ, vzdali konečnej príležitosti stiahnuť návrh zákona a odmietli sa zapojiť do zmysluplného dialógu. Nezohľadnili jednoznačné odporúčania Benátskej komisie, ktorej právne stanoviská odrážajú naše demokratické štandardy,“ uviedla Pejčinovičová Buričová.
Vyjadrila znepokojenie nad negatívnym dopadom zákona na informovanú verejnú diskusiu, pluralizmus názorov a demokratický systém bŕzd a protiváh, čo by mohlo ohroziť aj prostredie pre konanie slobodných a spravodlivých volieb.
„Znepokojujúca zostáva aj zjavná beztrestnosť za nahlásené činy zastrašovania, neprimerané použitie sily a stigmatizujúce naratívy proti organizáciám občianskej spoločnosti, občianskym aktivistom a pokojným demonštrantom,“ uviedla generálna tajomníčka Rady Európy.
Tieto činy podľa nej musia byť bezodkladne vyšetrené. „A osoby zodpovedné za porušovanie práv by mali byť brané na zodpovednosť, s cieľom odradiť od takýchto praktík, ktoré nemajú v demokratickej spoločnosti miesto,“ zdôraznila.
